Bratislava (do roku 1919 slov. Prešporok/Prešporek,iné názvy pozri Zoznam historických názvov Bratislavy) je hlavné, najľudnatejšie a rozlohou najväčšie mesto Slovenska. Je aj sídlom Bratislavského samosprávneho kraja. Má rozlohu 367,584 km², žije tu 465 327 obyvateľov, vbratislavskej aglomerácii s rozlohou 853,15 km² žije 546 300, v Bratislavskom kraji okolo 623 000 a v Bratislavskom kraji spolu s Trnavským krajom, ktorý ho obklopuje, 1,15 milióna (pozri Bratislavsko-trnavská aglomerácia a Bratislavsko-trnavsko-nitrianska aglomerácia). Predpokladá sa, že denne do mesta dochádza 150 000 až 200 000 ľudí, teda v bežný pracovný deň sa tu nachádza okolo 650 000 ľudí.
Sídli tu prezident, parlament, vláda, ministerstvá a rôzne úrady. V Bratislave tiež pôsobí niekoľko univerzít, vysokých škôl, divadiel, múzeí a iných kultúrnych ustanovizní akou je napríklad svetoznáma Slovenská filharmónia alebo Slovenská národná galéria.
Bratislava je sídlom viacerých medzinárodných inštitúcií. Od roku 1997 tu sídli Rozvojový fond OSN pre Európu a Spoločenstvo nezávislých štátov – United Nations Development Programme for Europe – skr. UNDP Europe. Od roku 2000 je mesto sídlom Medzinárodného vyšehradského fondu – International Visegrad Fund. Na Námestí Slobody sídli Európska rada Svetovej poštovej únie (UPU).
Pred druhou svetovou vojnou sa v Bratislave hovorilo troma jazykmi: nemeckým, maďarským a slovenským.
Bratislava je mesto bohaté na pamiatky, z ktorých mnohé sa nachádzajú v Starom Meste. Mestská pamiatková rezervácia je jedna z najväčších na Slovensku. Dominantou je štvorvežový Bratislavský hrad, vedľa ktorého sa nachádza budova Národnej rady Slovenskej republiky a neďalekoDóm svätého Martina.
Najvýraznejšou modernou stavbou je Nový most na Dunaji, najväčší zavesený most na svete s jedným pilierom a jednou závesnou rovinou[4]. V roku 2001 bol vyhlásený za stavbu storočia na Slovensku v kategórii mostné stavby.
Poloha
Nachádza sa v strednej Európe, na súradniciach 17°10'75 východnej dĺžky, 48°14'90 severnej šírky, 126 – 514 m nad morom. Rozprestiera sa po oboch brehoch rieky Dunaj, na upätí pohoria Malé Karpaty. Svojou rozlohou 367,58 km² je najväčším mestom Slovenska (mesto Vysoké Tatry má po odčlenení Štrbského plesa len 360,127 km²). Leží v blízkosti Česka, Rakúska a Maďarska. Je jediným hlavným mestom na svete, ktoré hraničí súčasne s dvoma krajinami (na juhu s Maďarskom, na západe s Rakúskom). Nachádza sa 60 km východne od Viedne, čím je súčasťou najtesnejšieho zoskupenia dvoch hlavných miest v Európe a s Viedňou, maďarským mestom Győr a moravským mestom Brno tvorí významný stredoeurópsky metropolitný región CENTROPE.
Najbližšie obce a mestá pri Bratislave sú na severe obce Marianka a Borinka, mestá Stupava a Svätý Jur, na východe obce Most pri Bratislave, Chorvátsky Grob a Ivanka pri Dunaji, na juhovýchode obceRovinka, Dunajská Lužná, Kalinkovo, Hamuliakovo a mesto Šamorín, na juhu maďarská obec Rajkaa rakúska obec Deutsch Jahrndorf, na západe rakúske obce Kittsee a Wolfsthal a rakúske mestoHainburg an der Donau.
Predpokladá sa, že v najbližšej dobe sa bude Bratislava rozvíjať aj juhozápadným smerom v okolí štátnej hranice s Rakúskom a pravdepodobne bude plynulo napojená aj na susedné rakúske obce.
Časti mesta
Bratislava sa delí na 5 okresov a tie spolu na 17 mestských častí. Z hľadiska rozlohy sú najväčšou mestskou časťou Podunajské Biskupice, s podielom 11,5 % a najmenšou mestská časť Lamač s podielom 1,8 % z celkovej rozlohy mesta.
Názov
Bratislava získala súčasný názov začiatkom roka 1919. Pred rokom 1918 sa v 19. storočí volala po slovensky Prešporok, Prešpurek alebo zriedkavo Bratislava, Břetislava či Požúň, po maďarsky Pozsony, po nemecky Preßburg (súčasným pravopisom Pressburg). V maďarčine sa dodnes prevažne používa názov Pozsony, v nemčine sa dnes používa aj názov Pressburg, aj názov Bratislava.
Latinský názov znie Posonium alebo staršie aj z gréčtiny Istropolis.
Bratislava je známa aj pod označeniami Krásavica na Dunaji a Mesto Mieru (titul mestu udelila Svetová rada mieru). Bratislava má aj viacero slangových označení, asi najznámejším je názov Blava, ktorý pravdepodobne vznikol skrátením viacslabičného názvu Bratislava. Napriek pomerne častému používaniu ho niektorí rodení Bratislavčania považujú za hanlivý.
Dejiny
- 25 – 15 mil.: kostry Pliopitheca
- 14 – 10 mil.: zuby druhu Griphopithecus suessi
- staršia kamenná doba: Pästné kliny a iné kamenné nástroje homo heidelbergensis (okolo 450 000, ako aj okolo 300 000 pred Kr.) a neandertálca
- mladšia kamenná doba: trvalé osídlenie územia (počínajúc ľudom s lineárnou keramikou)
- 400 – 50 pred Kr.: Kelti; od 125 pred Kr. sa tu nachádza významné keltské oppidum (opevnené mesto) smincovňou
- 1. storočie – 5. storočie: hranica Rímskej ríše vedie stredom dnešného mesta. Početné rímske (napr.Gerulata) a germánske osady.
- 6. storočie – 8. storočie: prví Slovania (od roku 500 dodnes) a Avari (od konca 6. stor. až do 8. stor.)
- 623 – 658: Súčasť Samovej ríše.
- od konca 8. storočia do roku 833: Súčasť Nitrianskeho kniežatstva.
- 833 – 907: Súčasť Veľkej Moravy.
- 907: Prvá písomná zmienka o Bratislave v Salzburgských análoch v spojitosti s bitkou pod hradom medzi Bavormi a starými Maďarmi
- 907 – 1918: Súčasť Uhorska:
- 1291: (2. decembra) Uhorský kráľ Ondrej III. udelil Bratislave rozsiahle mestské privilégiá, čím potvrdil jej začlenenie do sústavy kráľovských miest.
- 1436: Žigmund Luxemburský udelil mestu právo používať erb.
- 1464: Matej Korvín potvrdil všetky staré privilégiá Bratislavy Zlatou bulou.
- 1468: Právo meča udelené Matejom Korvínom.
- 1536 – 1784: Hlavné mesto Kráľovského Uhorska, neskôr Uhorska
- 1542 – 1848: Miesto zasadaní uhorského snemu
- 1543 – 1820: Sídlo ostrihomského arcibiskupa.
- 1563 – 1830: Korunovačné mesto uhorských kráľov[5].
- od 18. storočia: centrum Slovenského národného obrodenia.
- cca. 1711: veľká morová epidémia, zahynulo 3860 ľudí.
- 1741: Mária Terézia (25. jún) korunovaná za uhorskú kráľovnú
- 1775: Mária Terézia prikázala zbúrať mestské hradby, čím podporila stavebný rozvoj mesta.
- 1783: Jozef II. nariadil presťahovať centrálne úrady do Budína a korunovačné klenoty z hradu do Viedne.
- 1805: (4.) Bratislavský mier podpísaný v Zrkadlovej sieni Primaciálneho paláca.
- 1809: Mesto obliehajú napoleonské vojská.
- 1811: Bratislavský hrad vyhorel.
- 1840: premáva konská železnica medzi Bratislavou a Svätým Jurom.
- 1843: Rozhodnutie o kodifikácii stredoslovenského jazyka Ľudovítom Štúrom a jeho prívržencami.
- 1891: Otvorenie prvého mosta cez Dunaj (predchodca Starého mosta).
- 1895: Prvá električka premáva v Bratislave.
- 1909: Prvé trolejbusy premávajú v Bratislave.
- 1918 (10. október): založenie Slovenskej národnej rady s právomocou pre Bratislavu a okolie.
- 1918 (31. december): Obsadenie Bratislavy legionármi[6].
- 1919 – 1939: Súčasť Česko-Slovenska (28. jún 1919) ; 1919 (február) sa začal používať názov mesta Bratislava.
- 1939 – 1945: Hlavné mesto Slovenskej republiky.
- 1945 – 1992: Opäť súčasť Česko-Slovenska
- 1968 – 1992: Hlavné mesto Slovenska (Slovenskej socialistickej republiky) v rámci Česko-Slovenska
- od roku 1993: Hlavné mesto samostatného Slovenska
Vďaka svojej polohe bola Bratislava približne od 13. storočia (oficiálne sčítania existujú až od konca 18. storočia) do približne roku 1870 prevažne mestom nemecky hovoriacich obyvateľov. Po oficiálnom sčítaní obyvateľov v rokoch 1850 až 1851 bolo v Bratislave 42 238 obyvateľov, z toho 31 509 (74,59%) Nemcov, 7 586 (17,9%) Slovákov a 3 154 (7,4%) Maďarov. Veľa Židov bolo zarátaných medzi Nemcov alebo Maďarov.
V roku 1890 prebehlo ďalšie sčítanie a tu sa už prejavila silná maďarizácia. V meste malo žiť 52 441 obyvateľov, z toho 31 404 Nemcov, 10 433 Maďarov a 8 709 Slovákov.
V roku 1907 tu žilo vyše 70-tisíc obyvateľov, z čoho tretinu tvorili Maďari, polovicu Nemci, sedminu Slováci, okrem toho ešte Chorváti, Srbi, Bulhari, Rumuni, a iné národnosti[7].
Na konci druhej svetovej vojny bola väčšina nemeckých obyvateľov ríšskymi úradmi evakuovaná do relatívne bezpečnejšieho vnútrozemia Veľkonemeckej ríše, časť z nich sa po skončení vojny vrátila. V priebehu rokov 1945 – 1946, boli takmer všetci Nemci vyhnaní a veľa Maďarov bolo vysťahovaných v rámci výmeny obyvateľstva medzi Česko-Slovenskom a Maďarskom.