Obec Láb
sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek.

História

Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej,do neolitu. Archeologické Dom so slamenou strechou,z nepálených tehál a hlinenou podlahou v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol ešte obývaný ich majiteľmi. V roku 1979 bol asanovaný.nálezy potvrdili,že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše.

Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II.,ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby

pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu,

neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť –obec Štvrtok a na východnú časť,v ktorej bol i kostol –obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu,najmä pestovaniu zeleniny,ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja,ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla,výrobňa trsťového pletiva,boli tu rôzne obchody,nielen potravinárske,ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.
Obec vydala rozsiahlu publikáciu pod názvom Nová kniha o Lábe,v ktorej sa dozviete podrobnejšie o vývoji obce,jej názve i o súčasnosti. Zakúpiť si ju môžete na obecnom úrade.

Obecná zástava
Podľa farieb na erbe,boli zvolené i farby na obecnej zástave. Základom je zelená. Priečne skrížené dve brvná v zlatej farbe vytvárajú na nej svätoondrejský kríž. Nakoľko sa jedná o vlajku obecnú a nie mestskú,má dva zástrihy.

Obecná pečať

Zaujímavosťou najstaršej pečate z r.1616 je to,že typárium –pečatidlo,ktorým bola pečať vytlačená,bolo vlastne typáriom,ktorým pečatila svoje dokumenty i fara. Odvodzujeme to od toho,že na pečati je čitateľný latinský kruhopis SIGILLUM ECCLESIE OMNIUM IN LAAB –ZNAK FARNOSTI VŠETKÝCH SVÄTÝCH V LÁBE. Letopočet 1617 je rozložený pod lemešom a polmesiacom s hviezdou. Bolo to pravdepodobne spoločné typárium pre faru i obec. Zrejme sa uschovávalo na fare,kde bolo bezpečnejšie ako u richtára. 

Historické pamiatky

Kostol –Dnešný kostol –zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Vysvätený boldruhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou,najstaršou a najkrajšou dominantou obce.

Kaplnka sv. Vendelína –patróna stád bolapostavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie.

Socha sv. Jána Nepomuckého –stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení,ale na soche je dátum 30.augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho.
socha sv. Floriána –stojí v strede dediny a pochádza z toho istého obdobia ako socha sv. Jána Nepomuckého.

Pamätná tabula Ignáca Juračku –nájznámejšieho lábskeho farára sa nachádza na budove fary oproti kostolu. V Lábe pôsobil od r. 1849 do r. 1899 kde ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne vedľa hrobu svojej matky. Občania s úctou naň spomínajú ako na veľkého slovenského “rodoľuba”,verného národovca,ktorý pre svoj národ veľa vytrpel.

Pomník Dr. Milana Rastislava Štefánika –nachádza sa v parku v strede obce,odhalený v r. 1990.

Architektúra

Do prvej svetovej vojny bol LÁB iba dedinkou s malými domčekmi pokrytými väčšinou slamou. Pôvodní obyvatelia Lábu bývali v pradávnych časoch v drevených zruboch,ktoré však pre veľkú horľavosť a pracné opracovávanie dreva prestali touto technikou stavať. V 17. storočí zrubové stavby úplne zanikli,nastalo obdobie,keď sa začali domy budovať z nabíjanej hliny alebo z hlinených váľkov. Pomaly prišli nato,že hlinu možno formovať do tvaru tehly,ktorú najskôr len sušili,neskôr ju začali vypaľovať. Ešte v 18. storočí sa nerobili pod stavbou domu ani základy. Neskôr kamene,ktoré do vykopaných základov používali,zalievali kašovitou hlinou,ktorá ich po vyschnutí viazala. Aj podmurovky sa robili z kameňa alebo nepálených tehál až do konca 19. storočia.Slama,ktorou boli pokryté strechy starých domov,sa viazala do doškov –oklepov. Došky sa kládli na strešnú konštrukciu odspodu k hrebeňu. Jednotlivé rady vytvárali akoby schody. Slamené strechy bolo treba častejšie opravovať. V dôsledku veľmi častých požiarov začala prenikať na trh škridla z pálenej hliny,neskôr z cementu a po nej veľmi odolný eternit. Dnes sa vyrábajú strešné krytiny z rôznych materiálov,rôzneho tvaru a farby.

V Lábe sa zo začiatku stavali domy v skupinách bez ladu a skladu. Tieto rôzne pomenované štvrte sa postupne pospájali ulicami,až sa vytvorila dnešná kompaktná dedina. Ešte dnes sa používajú skupinové pomenovania ako napr. Chríb,Grínava,Vŕbovec,Vŕšek. Postupne,ako sa dedina budovala,nastal poriadok i pri výstavbe domov. Upustilo sa od stavby spoločných dvorov,domy sa stavali samostatne,čiže v jednom dvore jeden gazda. Zatiaľ,čo v dedinách bližších k Bratislave sa stavali domy so štítom a jedným oknom do ulice,v Lábe to celkom tak nebolo. Väčšina domov mala uprostred stavby tzv. výpustek. V tomto výčnelku zo steny boli umiestnené dvere vedúce priamo do kuchyne. Chudobnejšie rodiny mali po boku kuchyne jednu izbu,u bohatších boli izby z oboch strán.

Ako sa hospodárska situácia občanov zlepšovala,začali sa stavať honosnejšie domy. V minulom storočí pod vplyvom tzv. rustikálneho baroka stavali sa domy,v ktorých bola do ulice orientovaná jedna,tzv. prední izba. Dom mal fasádu vybiehajúcu do ozdobného barokového štítu. Pretože údržba týchto štítov bola nákladná,upustilo sa od nich. Niektoré z domov mali strechu predĺženú do dvora podoprenú stĺpmi,čím sa vytvorila po celej dĺžke akási otvorená,zvrchu krytá chodba –tretňa. Za prvej ČSR a Slovenskej republiky sa stavali domy orientované pozdĺžne ulice.

Veľká výstavba rodinných domov v Lábe nastala po vojne,hlavne po založení JRD. Gazdovia už nemuseli stavať hospodárske budovy,mohli viacej investovať nielen do výstavby,ale i do modernizácie domácností. Najviac im vyhovovali domy so štvorcovým pôdorysom s ihlanovou strechou. V tom čase im nemal kto poradiť,každý staval podľa svojich predstáv. Dnes sa stavajú domy najrôznejších tvarov podľa plánov renomovaných architektov. Vznikajú moderné ulice i štvrte,vo veľkom sa prestavujú staršie domy,a tak sa dnešná tvár Lábu mení.