Štefanová

Štefanová

 Štefanová je obec na Slovensku v okrese Pezinok.

História

 Prvé trvalé osídlenie Štefanovej a jej okolia spadá do obdobia neolitu, mladšej doby kamennej. V našom okolí prekvapujúco husto osídlili všetky dostupné lokality po oboch stranách Štefanovského potoka vrátane kamenistých náplavových kužeľov i záplavami ohrozených inundačných území. Ich pozostalosť vo forme kamenných nástrojov, keramiky, ohnísk, mazanice z obydlí atď. je aj po tisícročiach udivujúca. 

Bronzová doba je ďalšou etapou rozvoja intelektu, organizácie života, výrobných procesov, ale i bránou do histórie. Bronz sa u nás udomácnil okolo roku 1800 pred Kristom. Staršia železná doba bola menej výrazná. Nositeľmi výraznejšieho zastúpenia mladšej železnej doby boli Kelti. 

Po Keltoch sa z nášho územia postupne vytrácajú aj Germáni a o uvoľnený priestor sa začínajú uchádzať naši priami predkovia – Slovania. V našom okolí sa Slovania usadili popri Štefanovského a Bosniackeho potoka. Ich prítomnosť prezrádzajú sporadické nálezy úlomkov keramiky zdobených typickou slovanskou vlnovkou. 

Dnešná Štefanová je dedičkou obce Schönau, ľudovo Šajnava (Pekná Niva). Jej identifikačným znakom je kostol, ktorý pravdepodobne postavili, ale celkom určite renovovali v roku 1500. Taktiež ho zasvätili na kostol sv. Štefana. Schönau sa v roku 1447 spomína pod názvom Seunaw a v roku 1451 ako Seemaw. Na ruinách zaniknutej obce Schönau v roku 1588 založil majiteľ Červeného Kameňa Mikuláš Pálffy novú obec – Štefanovú.  

 

Kaplnka sv. Rozálie

    Kaplnka svätej Rozálie bola postavená v roku 1885, vysvätená 06. septembra 1885 v prítomnosti štyroch tisíc veriacich. K „Rozálke“ sa putovalo vždy v nedeľu po sviatku svätej Rozálie (04. september). Prichádzali sem ľudia i procesie aj z okolitých dedín. Hodky, ako sme tento sviatok nazývali, boli často spájané s dožinkovou slávnosťou. Kaplnka sa stala zátiším aj vo filmoch Vivat Beňovský, S Rozálkou .... Kaplnku ľahko nájdete smerom od Štefanovej do Častej „na križniciach“ po pravej strane.

 

Kaplnka zasvätená ku cti 
Lurdskej Panny Márie

    Kaplnka bola pôvodne postavená medzi piliermi prednej časti kostola. Voda stekajúca zo strechy kostola však značne narúšala klenbu kaplnky, preto bola v roku 1940 preložená na terajšie miesto.

 

Socha sv. Vendelína

    Socha bola postavená v roku 1896 po odvrátení moru dobytka. Z vďaky ju postavili Štefanovčania. Menšia, drevená socha tohto svätca bola umiestnená vo výklenku prístavby veže, ktorou bol zamurovaný pôvodný vchod do kostola.

 

 

 

Kríže

    V súčasnosti sa v obci nachádza päť krížov. Smerom od Častej stojí kríž z roku 1920, postavený z vďaky za návrat z vojny. Pri kostole stojí pomník vojakov, ktorí padli v prvej svetovej vojne. Dali ho postaviť farníci v roku 1939. Kríž v parku je z roku 1952, taktiež postavený z vďaky za návrat z vojny. Kríž pri ceste do Budmeríc je z roku 1942, poďakovanie za uzdravenie. V roku 1896 dala cirkevná obec postaviť nový kamenný kríž na cintoríne.

 

Božia muka

    Bola postavená na pamiatku padlých vojakov a utrpenia Štefanovčanov v bitke 11. augusta 1705 medzi vojskami Františka II. Rákoczyho a víťaznými cisárskymi vojakmi poľného maršála Ludovíta Hebervilla a vojskami osobného pluku nášho bývalého zemepána podmaršála Jána Pálffyho. Vysvätená 03. septembra 2006. Muku dalo postaviť vedenie obce, ktoré pôsobilo v rokoch 2002-2006.

 

Kostol sv. Štefana kráľa

    Kostol sv. Štefana kráľa je pôvodne gotický kostol zo 14. storočia. Nevieme, kto a kedy ho postavil. Farnosť v Štefanovej bola erigovaná v roku 1397, kostol farský k úcte sv. Štefana kráľa bol posvätený v roku 1500.