Boldog je obec na Slovensku v okrese Senec.
Názov obce
Obec nesie svoj terajší názov len od roku 1960. Ak nahliadneme do histórie, zistíme, že mala niekoľko rozličných názvov. Obec sa spomína už v roku 1245 pod názvom TULWEJ (Tolvaj), ďalšia zmienka z roku 1276 o nej hovorí ako o THOLUOY, a v roku 1328 ju spomínajú ako TUULWAY. Názov obce sa počas stáročí menil, až dospel do dnešnej podoby BOLDOG.
Mariánsky kostol
Veľmi zaujímavou, ba dokonca unikátnou historickou pamiatkou obce Boldog, je kostolík s románskymi základmi. Starobylá legenda hovorí, že kostol dala na románskych ruinách postaviť svätá Alžbeta, dcéra kráľa Ondreja II. manželka markgrófa Ľudovíta Durínskeho. Túto legendu potvrdzuje aj vizitácia arcibiskupa Batthyániho z roku 1781. V interiéri kostolíka sa nachádza aj prekrásna Románska krstiteľnica.
Rímska doska
Pozoruhodný objav bol uskutočnený pri poslednej renovácii kostolíka v júni roku 1976. Hneď v prvej fáze renovácií, po odstránení omietky na južnej stene nad starým zamurovaným románskym vchodom z pôvodnej sakristie, sa našla vápencová doska s rozmermi 175 x 76 x 18 cm. Po dôkladnom odstránení omietky sa na doske objavil dobre čitateľný nápis:
Q ATILIVS
SP.F.VOT.PRI
MVS.INTER R EX
LEG XV.IDEM.
NEGOTIATOR.AN
LXXX. H S E
Q.ATILIVS COCIA
TUS.ATILIA Q L EAV
STA.PRIVATUS.ET
MARTIALIS.HERED
P
L
Quintus Atilius Primus, syn Spuriov z tribuy Voturiovskej. Tlmočník XV. légie, centurio a obchodník. Žil 80 rokov, tu je pochovaný. Quintus Atilius Cogitatus, Atilia, Quintova prepustenkyňa Fausta Privatus a Matialisovi dedičia. Prepustenci nechali postaviť.
Tento nález je veľmi výnimočný, pretože ide o najstaršiu písomnú zmienku tohto druhu na Slovensku. Naviac údaje obsiahnuté v tomto nápise tvoria jedinečný prameň k dejinám Slovenska v prvom storočí po Kristovi.
Náhrobok bol postavený v deväťdesiatych rokoch prvého storočia, alebo ešte neskôr, v tridsiatych rokoch druhého storočia po Kristovi. Tieto údaje sú známe, pretože légia v ktorej stotník Q. Atilius slúžil – mala podľa istých analytických informácií dvakrát stále sídlo v Carnunte a okolí, teda v okolí dnešnej Bratislavy ( v rokoch 70 - 138). Podľa toho musel majiteľ náhrobku žiť a umrieť v týchto rokoch.
 |
 |
