Borinka

Obec Borinka

Obec Borinka leží v nadmorskej výške 203 metrov 20 km severne od Bratislavy v okrese Malacky v doline Stupavského potoka na juhozápadnom okraji Malých Karpát. 5km na východ od obce leží Stupava. Na vápencovom brale vo výške 486 metrov sa nachádza zrúcanina strážneho hradu Pajštún z 13. storočia. Neďaleko od zrúcanín sa nachádza známe pútnické miesto Marianka a rekreačné centrum Košariská s možnosťou turistiky. Pri obci sa nachádzajú zvyšky muriva stredovekej strážnej veže Dračí hrádok, nad Borinkou sa nachádza krasové územie Borinský Kras a známa horáreň Medené Hámre. Blízkosť Bratislavy využívajú viacerí obyvatelia hlavného mesta a stavajú si tu svoje buď prechodné alebo aj trvalé bydlisko. V obci žije v súčasnosti 519 obyvateľov.

História obce

Obec s názvom Pelystan sa spomína v listine z 25. júla 1314. Obec sa vyvinula v podhradí hradu Pajštún. V roku 1828 mala 98 domov a 698 obyvateľov. Zaoberali sa poľnohospodárstvom, pálením vápna a uhlia, výrobou dreveného riadu, metiel a ich predajom v Bratislave a okolí. V 18. storočí tu bola pracháreň, papiereň, tehelňa, skláreň a píla. V lokalite Medené Hámre sa vyrábal medený riad. V obci je kameňolom. V roku 1950 tu bolo založené Jednotné roľnícke družstvo. Dnes obyvatelia pracujú prevažne v Bratislave.
Zachovala sa tam baroková kaplnka Sv. Michala Archanjela z roku 1743. Na základoch staršej stavby v strede obce stojí rímsko-katolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho z roku 1864.

 Architektúra obce

Borinka bola pôvodne cestná radová dedina. Z 19. storočia sa zachovali murované trojpriestorové domy s opornými piliermi a vchodmi do pitvora zdôraznenými výpustkami. Sedlové strechy, murované štíty, hĺbková zástavba domov.

 Bývala pracháreň

Pred obcou sa nachádzajú zvyšky bývalej prachárne zo začiatku 18. storočia. Kamenným múrom ohradený pozemok, v ktorého priestranstve boli rozmiestnené jednotlivé prevádzkové objekty značne od seba vzdialené. Časť prevádzkarní bola pri potoku, ktorý tvoril ústrednú os veľkého pozemku.

Ľudové kroje

Variant západoslovenského typu ľudového odevu.

História názvu obce Borinka

Pekný slovenský názov je však odvodený od niekdajšieho maďarského mena tejto obce: Borostyánkö, ktorý nemá s borovicami nič spoločného. Znamená totiž jantár. Iné názvy obce v jednotlivých rokoch boli 1273 Borynka, 1284 Perustian, Parastian, 1314 Pelystan, 1322 Burustian, 1390 Prostyan, 1439 Borostyan, Peylenstain, 1476 Borostyankw, 1786 Paistun, 1808 Stupavský podzámek, 1920 Pajštún, Kvetov, 1948 Borinka, maďarsky Borostyánkö, Pozsonyborostyánkö, nemecky Ballestein, Paulestein, Pallenstein.

Počet obyvateľov

Podľa štatistického úradu z roku 2001, keď prebehlo sčítanie obyvateľov, žije v obci žije 507 obyvateľov. V jednotlivých rokoch boli nasledovné počty obyvateľov.

Rímskokatolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho

Na základoch staršej stavby v strede obce stojí rímsko-katolícky kostol Najsvätejšieho srdca Ježišovho z roku 1864. Jeho excelencia najdôstojnejší pán Michal Bubnič, Rožňavský biskup, ktorý sa narodil r. 1877 v Borinke vo Volavci dal 24.1.1900 Borinskému kostolu titul farnosť. Neskôr nechal vystavať vo Volavci pri svojom rodičovskom dome kalváriu. Zomrel počas vojny a v roku 1947 boli jeho ostatky prevezené a pochované v kaplnke vedľa kostola. Pravidelná svätá omša je v vždy nedeľu o 8.15 hod.

Geomorfologická lokalita Borinky

Stred obce leží vo výške 235 m.n.m., kraj vo výške 210 – 550 m.n.m. Borinka leží na Juhozápadnom okraji Malých Karpát v doline Stupavského (Borinského) potoka. Povrch kraja s krasovými javmi tvoria druhohorné sliene, bridlice, borinské vápence, fylity, granity a granodiority. Priemerná ročná teplota je 8,5°C, priemerný ročný úhrn zrážok 650-690 mm. Kraj má rendziny, hnedé lesné a nivné pôdy a je zalesnený listnatým lesom. Na ploche 14,6 km2 sa rozprestiera Borinský (Pajštúnsky) kras so Zbojníckou jaskyňou, Pajštúnskou vyvieračkou. Rozloha kraja je 1580 ha. V katastri sa nachádza Prírodná rezervácia č. 26 s názvom Pod Pajštúnom a rozkladá sa na ploche 147,86 ha.