Chorvátsky Grob (maď. Horvátgurab, chorv. Hrvatski Grob) je obec na Slovensku v okrese Senec.
PAMIATKY
Chránená prírodná rezervácia Šúr
Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l.
V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.
Chránená prírodná rezervácia Šúr
Šúr je jedinečnou prírodnou rezerváciou (od roku 1952) so slatinnojelšovým lesom a mnohými chránenými rastlinnými a živočíšnymi druhmi. Južnú časť tvorí chránený Panónsky háj s dubovo-brestovým porastom a teplomilnými druhmi rastlín. Je vyhľadávaným miestom pre botanikov a zoológov. Prastarý Šúr bol osídlený ľudom mladšej doby kamennej na rozhraní 4. a 3. tisícročia p.n.l.
V blízkosti Šúra smerom k mestu sa nachádzajú pramene s alkalickou sírnatou vodou. Chemický rozbor liečivej vody uverejnil v roku 1859 dr. Alexander Bauer. Od začiatku 17. storočia tu boli sírnaté kúpele, neskôr ústav pre postihnutú mládež.
HISTÓRIA
História obce
Trvalé osídlenie lokality Chorvátskeho Grobu je doložené archeologickými nálezmi už z mladšej doby kamennej. Prvá písomná zmienka o obci pod názvom Monar pochádza z roku 1214. A prečo Monar? Pretože v tom čase sa v obci vyrábali šperky a pôvod slova "monar/manor" je odvodený od slova "manisko" = ozdoba, šperk na krk.
Počas tatárskeho vpádu roku 1241 sa časť obyvateľstva obce Monar odsťahovala a do obce sa už nevrátila. Dedina Monar bola aj v 14. storočí pravdepodobne vyľudnená, lebo ju znovu osídľovali. Tieto opustené domy obsadzovali nemeckí prisťahovalci. Chorvátsky Grob sa z tých čias spomína pod názvom Aysgruab. V roku 1545 španielske vojská kráľa Ferdinanda dedinu vypálili.
Keďže v 16. storočí turecké vojská systematicky a bezohľadne pustošili kraje Balkánskeho polostrova, z obavy pred Osmanskou ríšou prišli Chorváti na Slovensko. Keď v r. 1526 v bitke pri Moháči Turci zvíťazili nad Uhorskom, exodus Chorvátov ešte zmohutnel. Do oblasti stredného Dunaja sa vysťahovalo okolo 200 tisíc Chorvátov. Osídľovali spustošené miesta a v roku 1552 prišli aj na územie Chorvátskeho Grobu. Podľa poznámky zo zápiskov z r. 1553 chorvátskych kolonistov povolal a usadil gróf Illésházy.
Chorváti sa zaoberalipoľnohospodárstvom a vinohradníctvom. Rozvinula sa domáca výroba a žudový výtvarný prejav - rezbárstvo, čipkárstvo, výšivkárstvo a maliarstvo. V rokoch 1634 - 1780 v obci žilo čisto chorvátske obyvateľstvo.
K výraznému ústupu chorvátčiny došlo začiatkom 20. storočia, no jeho prítomnosť pretrváva v obci až dodnes.