História
Už takmer pred dvesto rokmi náš národný dejateľ a miestny historik Juraj Fándly v úvode jednej zo svojich kníh napísal: „Nectí občana, že sa nechce oboznámiť s dejinami vlasti, keď by to vedel. Preto: vlasti osož, koľko len môžeš, rozprávaj mladším i mladým o pamiatke otcov, skúmaj počiatky svojho ľudu a váž si jeho dejiny.
V duchu tohto citátu sa Vám pokúsime priblížiť našu malú podkarpatskú obec DOĽANY .
Nachádza sa na úpätí Malých Karpát medzi Modrou a Smolenicami. V podstate sa k nám dostanete zo všetkých svetových strán, z juhu smerom od Trnavy a aj zo záhoráckej obce Sološnica, ale to je len pre peších turistov.
Najstaršia písomná zmienka o poddanskej obci /usadlosti/ panstva Červený Kameň je z roku 1390, kedy sa nazývala Ottenthal, čo v preklade z nemčiny znamená Ottovo údolie či údolie Ompitovo. Názov bol pomenovaný podľa cisára Otta II.. Neskôr bol poslovenčený na Ompitál a od konca 16. stor. resp. začiatku 17.stor. sa na základe písomného privilégia udeleného uhorským kráľom Ferdinandom II., stal slávnym trhovým mestečkom na čele s richtárom a bola mu udelená obecná pečať.
Odtlačok obecnej pečate poddanského mestečka Ompitál sa nachádza na dokumente z 20.decembra 1634. Pečiatka má kruhopis SIG.OTHENTHAL /SIGILUM OPPIDI OTTENTHAL – v preklade: Pečať mestečka Ompital/. Znamením pečate je sv. Leonard, svätec, mních, rehoľník v habite, Francúz narodený v Akvitánii. V Ompitáli sa teší veľkej úcte už od 15 storočia, na znak čoho mu Ompitalania postavili 15 stor. kostolík. Odvtedy sa konajú v Ompitáli púte k jeho kaplnke, v nedeľu v oktáve Nanebovstúpenia Pána. Je patrónom uväznených, pastierov a rodičiek. Preto má v pečatidle atribúty putá a podkovy. V ompitálskej pečati však drží v rukách dva strapce hrozna, ako hlavný atribút mestečka Ompitál.
K našej histórii nesporne patria najvýznamnejšie ompitálske osobnosti Juraj Fándly a Juraj Palkovič.
Juraj Fándly sa síce narodil v Častej (21.10.1750), avšak, ako to on sám uvádza, „cíti sa byť skrz-naskrz Ompitálčanom“. Tu prežil svoju mladosť, žil tu na odpočinku a tu aj 7.3.1811 zomrel. Tento kňaz a buditeľ, regionálny historik napísal veľa kníh, ktorými sa cez miestnych kňazov a farárov prihováral k svojim rodákom . Pochovaný je na doľanskom cintoríne.
Juraj Palkovič, narodený 24.4.1763 na fare u ujca vo Veľkých Chlievanoch, sa podobne ako Fándly, cítil vždy viac Ompitálčanom a Ompitál štedro podporoval. Tento významný historik sa výrazne zaslúžil o slovenský ľud i národ ako aj o svoj Ompitál. Zomrel v Ostrihome 21.1.1835.
Ompitál trval až do roku 1948, kedy sa z Ottovho údolia teda z Ompitála stali DOĽANY.
Dnes majú Doľany 1027 obyvateľov. Obec má obecnú pečať, vlajku a erb obce. Pri ich registrácii sa vychádzalo z histórie, preto erb obce bol zaregistrovaný takto: V striebornom štíte stojí sv.Leonard so zlatou svätožiarou okolo hlavy, v čiernom habite, držiac v oboch rukách po veľkom modrom strapci hrozna so zlatým listom. Vlajka obce pozostáva z 5 pozdĺžnych pruhov vo farbách žltej, modrej, čiernej , žltej a modrej.
Súčasný život v obci sa do podvedomia širokého okolia dostáva aj vďaka našim súčasným umelcom a podnikateľom.
V ostatných dvoch rokoch boli o Doľanoch vydané dve publikácie, ktoré podrobnejšie približujú minulosť našej obce.
Dnešok je znamením pokroku v každej oblasti, v komunikácii, v získavaní informácií, v cestovaní, v nakupovaní atď. Preto sme sa rozhodli vstúpiť do elektronického sveta a pomocou tejto webovej stránky byť Vaším sprievodcom Ompitálskych dejín a Doľanskej súčasnosti.
Pamätnosti
Farský kostol sv. Kataríny
Katolícky kostol stál už v 14 storočí. Kedysi bol gotický, ale mnohými prestavbami porušili jeho štýl. V roku 1730 bol kostol znovu pokrytý. V roku 1832 nechal rozšíriť kostol a vystavať vežu ostrihomský kanonik Juraj Palkovič. Od prvopočiatku bola patrónkou kostola sv. Katarína, panna a mučenica. Kostol má tri oltáre. Hlavný je zasvätený sv. Kataríne, má bohostánok, kde sa uchováva Eucharistia. Druhý oltár je zasvätený sv. Františkovi Sarafínskemu, ktorý dali postaviť ctitelia sv. Františka z Dolian v roku 1714. Tretí oltár je oltár Panny Márie. V roku 1968 bol skolaudovaný nový orgán, ktorý ma 1056 píšťal.
Kaplnka svätého Leonarda z roku 1360 s jaskynnou časťou
Medzi vzácne pamiatky nielen Dolian, ale aj západoslovenského kraja, patrí kaplnka sv. Leonarda. Gotická kaplnka na kalvárii pochádza zo 14 storočia. Upravená a rozšírená bola v 17 storočí. Zaujímavosťou je, že zadnú časť kaplnky tvorí jaskyňa. V rokoch 1810 – 1811 sa na kaplnke vymieňala strecha. V roku 1890 bol opravený oltár svätého Leonarda. V rokoch 1960 – 1965 bola kaplnka vymaľovaná. V roku 1976 bola zvonku otlčená až do kameňa a nanovo omietnutá. V roku 2010 sa na kaplnke znovu vymieňala strecha. Kaplnka sv. Leonarda sa pre svoju jedinečnosť nachádza v Ústrednom zozname Pamiatkového fondu, Register nehnuteľných národných kultúrnych pamiatok (NKP) č. 1420.
Mestská veža z roku 1598
Mestskú vežu postavenú priamo nad potokom nemá ani jedno mesto na Slovensku. Veža je kamenná, postavená pri príležitosti udelenia štatútu mestečka na začiatku 17. storočia. Vysoká je 18,2 m. Je to typická veža mesta s bezpečnostným poslaním. Mala slúžiť Ompitálu, jeho strážam v čase vojny, ktoré z nej sledovali pohyb prípadného nepriateľa a oznamovali signálmi obyvateľom, aby sa zachraňovali útekom do hôr.
Kaplnka sv. Šebastiána
Nachádza sa na vŕšku na kalvárii, je to baroková kaplnka z roku 1708. Kaplnku dal postaviť niekdajší doliansky farár Pavol Hartperger. V roku 1974 z kaplnky neznámy páchateľ ukradol obraz sv. Šebastiána. Údajne to bol originál od Murillu. Kaplnka je verejnosti prístupná počas slávnostných cirkevných podujatí a osobitosťou je, že 12.06.2009 bol v nej v novodobej histórii vykonaný po prvýkrát obrad uzatvorenia sv.manželstva.
Rodičovský dom Juraja Fándlyho s pamätnou tabuľou
Rodičovský dom Juraja Palkoviča s pamätnou tabuľou
Pomník Juraja Fándlyho a Juraja Palkoviča pred kostolom
Je vyhotovený akademickým sochárom P. Čambálom
Socha Jána Nepomuckého pred farou
Kaplnka sv. Urbana pod vinohradmi