hrad Červený Kameň

 



Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali

písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich

majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem.

Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg).
Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré

významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo

Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci.
Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie

Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského. 
Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne

stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci .
Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov.

Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535

dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej

Európy. 
Na jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník

z juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí

renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného

Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na

bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe.
Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na

prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol

postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné

bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak

moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala

najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú

obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích

priestorocoh/pivniciach.
Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom

a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery

Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina

rozhodla Červený Kameň predať.
Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil

mladý barón Mikuláš II. Pálfi, (ktorý si získal srdce mladej Márie

Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky

spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom

celého panstva.
Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do

roku 1945. 
Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali: v druhej polovici 16. storočia

bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na

rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálfi

pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v

ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad

zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou

Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou . V neskoršom období už

neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie

pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského

rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad

vyhlásený za štátny kultúrny majetok.