Počiatky hradu Červený Kameň siahajú do prvej polovice 13. storočia. Jeho dejiny sa začali
písať, keď česká kráľovná-vdova Konštancia Uhorská nechala pred rokom 1240 na svojich
majetkoch postaviť hrad, ktorý sa stal známym pod menom Červený Kameň (nem.
Rothenstein, maď. Vöröskő) alebo tiež Bobrí hrad (nem. Bibersburg).
Najskôr bol hrad kráľovským majetkom, neskôr sa ako jeho vlastníci vystriedali viaceré
významné uhorské šľachtické rody, medzi inými i Matúš Čák Trenčiansky, páni zo
Svätého Jura a Pezinka, Zápoľskí alebo Turzovci.
Turzovci získali hrad spolu s panstvom do dedičnej držby od kráľovnej Márie
Habsburskej, manželky uhorského kráľa Ľudovíta II. Jagelovského.
Do dejín hradu zasiahli najvýznamnejšie dva šľachtické rody, ktoré sa postupne
stali jeho vlastníkmi: nemeckí Fuggerovci a uhorskí Pálfiovci .
Fuggerovci získali hrad do držby od svojich obchodných partnerov Turzovcov.
Červenokamenské panstvo s gotickým hradom sa tak v roku 1535
dostáva do vlastníctva jednej z najbohatších obchodníckych rodín vtedajšej
Európy.
Na jej čele stál Anton Fugger, vzdelaný, veľmi bohatý a schopný obchodník
z juhonemeckého Augsburgu, ktorý sa s istotou pohyboval v prostredí
renesančnej Európy. Rozhodol sa využiť strategickú polohu Červeného
Kameňa neďaleko Viedne a Bratislavy a premeniť starý gotický hrad na
bezpečný sklad tovarov, s ktorými jeho rodina obchodovala po celej Európe.
Investoval množstvo vlastného času a finančných prostriedkov na
prestavbu stredovekého hradu na renesančnú pevnosť. Starý hrad bol
postupne, od roku 1537, búraný a na jeho mieste vyrástli štyri obranné
bašty spojené obrannými múrmi a jedno obytné krídlo. Vznikla tak
moderná renesančná pevnosť, ktorej architektúra využívala
najmodernejšie dobové poznatky a bola prispôsobená na účinnú
obranu všetkého, čo pevnosť ukrývala v rozľahlých skladovacích
priestorocoh/pivniciach.
Turecké nebezpečenstvo visiace nad Uhorským kráľovstvom
a celou strednou Európou spôsobilo, že obchodné zámery
Fuggerovcov v tejto časti Európy postupne slabli, až sa rodina
rozhodla Červený Kameň predať.
Medzi viacerými záujemcami o kúpu hradu a panstva zvíťazil
mladý barón Mikuláš II. Pálfi, (ktorý si získal srdce mladej Márie
Magdalény Fuggerovej, dcéry Mareka Fuggera, vnučky
spomínaného Antona Fuggera) a do roku 1588 sa stal vlastníkom
celého panstva.
Potomkovia Mikuláša a Márie Magdalény si panstvo podržali až do
roku 1945.
Pálfiovci hrad niekoľkokrát prestavovali: v druhej polovici 16. storočia
bola fuggerovská pevnosť Mikulášom II. Pálfim upravená na
rodové sídlo, o storočie neskôr prestaval hrad Mikuláš IV. Pálfi
pre seba a svoju manželku Máriu Eleonóru Harrachovú v
ranobarokovom slohu a v druhej polovici 18. storočia hrad
zmodernizoval a rozšíril Rudolf Pálfi s manželkou Máriou
Eleonórou Kaunitz-Rietbergovou . V neskoršom období už
neprišlo k zásadným stavebným zásahom, ktoré by výraznejšie
pozmenili vzhľad hradnej budovy. Posledný člen pálfiovského
rodu opustil hrad v roku 1945 a o štyri roky neskôr bol hrad
vyhlásený za štátny kultúrny majetok.
