Najznámejšou kultúrnou a historickou pamiatkou obce je pôvodne renesančná stavba, rímsko – katolíckeho  kostola sv. Filipa a sv. Jakuba. Hoci osídlenie v lokalite dnešného Jakubova možno doložiť už z doby rímskej, počiatky stredovekého Jakubova siahajú do 15. storočia. Sú späté práve s kostolom sv. Jakuba.  Dokonca v roku 1553 sa spomína ako Villa sancti Jacobi – teda dedina sv. Jakuba, čo znamená, že v obci už vtedy stál kostol, zasvätený tomuto svätému. Je isté, že aj starší názov obce „Jacabfalva“, doložený v roku 1460, sa viaže na existenciu spomenutého kostola. I keď renesančný kostol, postavený v rokoch 1641 – 1644 je zasvätený už dvojici svätcov – sv. Filipovi a sv. Jakubovi – druhý spomenutý patrón stále dominoval nielen v názve obce, ale aj v jej pečatnom symbole, ktorý objavil PhDr. Adam BALOGH, vedecký pracovník štátneho oblastného archívu  v Bratislave. Spomenutý symbol poznáme podľa odtlačkov pečatidla z roku 1639, teda z obdobia tesne pred začatím stavby kostola. Zdá sa teda, že postava samotného sv. Jakuba svedčí o jeho výlučnom patrocíniu predchádzajúceho kostola.

Veriaci si kostol postavili v rokoch 1641 až 1644 z nazbieraných peňazí a z väčšieho milodaru grófa Pavla PÁLFFYHO, ktorý bol v tomto období hospodárskym patrónom regiónu Malacky takmer pre všetky kostoly. Kostol konsekroval (vysvätil) sám gróf Ferdinand PÁLFFY ab ERDÖD, vtedajší čanádsky biskup. V dobe od vysvätenia kostola až do roku 1723 patrila obec Jakubov do Malackej farnosti a patrili k nej ešte obce Kostolište, Suchohrad, Veľké Leváre a Plavecký Štvrtok.

Významný zvrat v histórii duchovného života v obci nastal až  14. októbra 1723, kedy bola obec Jakubov povýšená na samostatnú farnosť. Vzácnym historickým dokladom o tejto dôležitej historickej udalosti je zachovaná čelná strana matriky z roku 1723, ktorá bola vedená po prvý raz samostatne a oddelene od farnosti Malacky.

Oficiálne oddelenie filiálky Jakubov a Suchohrad od farnosti Malacky je historicky zdokumentované tiež zápisom v matrike obce Jakubov z konca roku 1723 s textom o vzniku farnosti v Jakubove s vtedajším dobovým názvom obce JAKABFALVA. Túto skutočnosť osamostatnenia farnosti v Jakubove potvrdzuje tiež zachovaný listinný dôkaz – zápis z kánonickej vizitácie (kontroly) z roku 1731, kde je uvedený text : „Jakubovský kostol, predtým filiálka Malaciek, teraz už od roku 1723 materský kostol“.

Nezvratným dôkazom o tejto historickej udalosti je tiež matričný zápis o prvom krste v samostatnej farnosti Jakubov, ktorým bolo dňa 28.10.1723 pokrstené dieťa – syn Jána Fučíka a Anny  – Martin FUČÍK. Od roku 1723 je teda Jakubov samostatnou farnosťou, ku ktorej patrila filiálka Suchohrad. Od 13.4.1788 bola filiálka Suchohrad jurisdikčne pričlenená k novovytvorenej farnosti Záhorská Ves. Za uplynulé roky existencie samostatnej farnosti v obci sa pri jej spravovaní vystriedalo 23 kňazov, ktorí sa postupne starali o duševnú obrodu veriacich v obci.

Vôbec prvým farárom našej farnosti bol pán farár Jakub NEHIBOVIĆ v rokoch 1723 až 1727. Má rozhodujúcu zásluhu na tom, že dnes máme samostatnú farnosť. Zomrel v roku 1748 vo veku 51 rokov a je pochovaný na cintoríne v Sološnici. Najdlhšie v Jakubove pôsobili duchovní pastieri – Jozef SALMAJ (41 rokov), Juraj MILLETIČ (34 rokov), Jozef BRANDEJSKÝ (33 rokov), Ferdinand MALÍK (30 rokov), Karol LENKEJ (29 rokov), Matúš HUBER (25 rokov) a Ladislav LABO (16 rokov).

Prehľad správcov farnosti Jakubov od jej osamostatnenia v roku 1723 :

Úplná evidencia kostolníkov pôsobiacich v našom kostole sa nezachovala. Pri hľadaní informácií mi však výdatne pomohol pán Stanislav FRANK, ktorému sa  podarilo objaviť a zachovať aspoň čiastočný zoznam ľudí, ktorí miesto kostolníka cca od roku 1900 zastávali. Boli to nasledovní občania obce – Martin VÍCEN, František MARTINEC, Jozef HORVÁTH, Ľudovít HORVÁTH, Cyprián JURKOVIČ, Mária KOVÁROVÁ, Alfonz JURKÁČEK, Alfonz MARTINEC, Stanislav FRANK a teraz Mária POLÚCHOVÁ.

V roku 1769, za pôsobenia pána farára Juraja MILLETIČA, prišlo pre všetkých farníkov k nešťastnej udalosti, požiaru farskej budovy. Okrem zariadenia fary zhorela farská knižnica a dôležité farské dokumenty. Budova fary bola značne poškodená.

Počas pôsobenia pána farára Jána VIRSÍKA bol náš kostol v rokoch 1903 až 1905 rozšírený a predĺžený o zadnú časť lode a bol zakončený novou, štíhlou a vysokou vežou, ktorú postavil murársky majster Juraj HAJZL. O prestavbe kostola svedčí nápis na bočnom vchode, ktorý pripomína, že : „ Farský kostol v Jakubove, zasvätený sv. Filipovi a sv. Jakubovi, bol rozšírený a vymaľovaný roku Pána 1903-1905 „. Na tieto náročné zmeny finančne prispel okrem veriacich tiež patrón, knieža Mikuláš PÁLFFY ab ERDÖD.

Pod vedením pána farára Karola LENKEJA bol kostol v roku 1933 opätovne vymaľovaný a interiér dostal nový šat. Dokladom je nápis na stene kostola : „ Roku Pána 1933, kostol z vlastných nákladov a obiet veriacich skrze vynikajúcich maliarov Jána Zemana staršieho a mladšieho, vnútri vymaľovaný a umeleckou rukou obrazmi zdobený“. Mnoho veriacich z Jakubova má na pána farára LENKEJA vzácnu pamiatku – modlitebnú knižku „Venčok piesní a modlitieb„ , ktorú počas pôsobenia v obci vydal. Je pochovaný na našom cintoríne.

V roku 1946 prišiel do farnosti mladý farár Ferdinand MALÍK, ktorý v nej pôsobil 30 rokov. Nastúpil po skončení 2. Svetovej vojny a preto sa hneď pustil do opravy kostola, ktorá stála vo vtedajšej mene cca 118.000.- korún. Uľahčil kostolníkom zvonenie tým, že dal inštalovať elektrický pohon zvonov, ktorý zhotovil farník Emil ŠIMEK a zaviedol elektrické vykurovanie kostola. Pred odchodom do dôchodku v roku 1975 pán farár Malík zorganizoval vymaľovanie interiéru kostola, pričom využil nadanie a ochotu vtedajšieho študenta umeleckej priemyslovky Petra ČAMBALA. V rokoch 1976 až 1978 pôsobil v obci pán farár Štefan JANEC, ktorý významne prispel k zavedeniu plynu do farskej budovy, čo veľmi zjednodušilo vykurovanie.

Šestnásť rokov svojho života prežil s veriacimi našej obce pán farár Mgr. Ladislav LABO. Práve z jeho veľmi cenných dokumentačných prác je možné sprostredkovať čitateľom našich zvestí, tieto vzácne informácie. Počas svojej misie sa veľmi zblížil s obyvateľmi obce a preto sa v lete 1996 s nimi aj veľmi ťažko lúčil. Zostala však po ňom výrazná stopa v podobe trvajúcich krásnych medziľudských vzťahov, generálnej opravy kostola, ktorá obsiahla nielen opravu strechy a fasády, ale aj obnovu kostolného múru. Významnou mierou sa podieľal na výstavbe novej farskej budovy, ktorá bola dokončená v roku 1989 a slúži kňazom a farníkom dodnes.

Dominantným obrazom kostola je oltárny obraz patrónov kostola Sv. Filipa a Sv. Jakuba. Na bočnej stene kostola sa nachádza ďalší veľký maľovaný obraz Sv. Martina, ktorý pre náš kostol namaľovala rehoľná sestra Mária Laura MICHÁLKOVÁ, rodáčka z Petrovej Vsi. Peniaze na obraz vtedy obetovala pani Emília NEBORÁSKOVÁ na pamiatku zosnulého manžela Martina.

Dôležitou udalosťou vo farnosti bola aj obnova Kaplnky Sedembolestnej Panny Márie na konci dediny smerom na Záhorskú Ves. Vďaka obetavosti a šikovnosti ľudí z Jakubova, ktorí pracovali bez nároku na odmenu, sa vec podarila.  Slávnostné vysvätenie kaplnky pripravil pán farár LABO a konalo sa   15. septembra 1990 za účasti mnohých farníkov a za prítomnosti dekana malackej farnosti Augustína DRŽKU.

Pán farár Stanislav SABOL zabezpečil počas svojho pôsobenia v Jakubove, mimo iného tiež zakúpenie a inštaláciu vežových hodín od nemeckého výrobcu, na ktoré sa zozbierali veriaci a ktoré sa vyznačujú nezvyčajnou presnosťou.