Kalinkovo je obec na Slovensku v okrese Senec. Od hlavného mesta Bratislava vzdialená len 17 kilometrov. Nachádza sa medzi obcami Dunajská Lužná a Hamuliakovo. 

História obce 

Obec sa po prvýkrát spomína r. 1258 pri opise chotára obce Dénešdi a neskôr sa dedina spomína r. 1288 ako Scemet. Semet bol pôvodne kráľovským majetkom bratislavského hradu. Obec sa opäť spomína r. 1306, keď bratislavský richtár Hertlin pri kúpe ostrova Mórócz z opatrnosti voči rozpínavosti grófov zo Svätého Jura a Pezinka vykonal spolu s bratislavským sudcom Rynekeriusom obchádzku ostrova. Z listiny sa dozvedáme, že časť tohto ostrova sa začína pri Zemete. R. 1336 vypukol spor medzi Jánom Guthorim a majstrom Šebusom z Pezinka, keď prvý sa sťažuje pred bratislavskou kapitulou, aby mu Šebus neodčlenil majetok Szemeth. V roku 1343 je obec zapísaná pod menom Zemeth a r. 1351 ako Oudarnukzemet (Dvorský Semet), pretože tu bývali kráľovský dvorníci. Obec sa neskôr dostala do rúk grófov zo Svätého Jura a Pezinka, ktorí vlastnili rozsiahle pozemky na západnom Slovensku. R. 1406 si ich majetok chceli osvojiť Szerdahelyiovci, preto za niekoľko rokov mocní Juraj a Mikuláš z rodu grófov zo Svätého Jura a Pezinka poštvali proti nim jobagiónov zo Semetu. Palatín Mikuláš Garai musel preto roku 1420 vykonať novú obchôdzku chotára obce. Na mieste dnešnej budovy firmy IMOS stál kedysi hrad – opevnený kláštor bielych mníchov – templárov. Časté vojny však túto stavbu úplne zničili. 

Majetok grófov zo Svätého Jura a Pezinka prešiel v polovici 16. storočia do rúk rodu Méreyovcov a Serédyovcov. V 16. str. sa tiež vyznačovalo tureckými vojnami a šírením nového protestantského náboženstva, ktoré tu však zrejme hlbšie korene nikdy nezapustilo. V 17. str. nebola obec poplatná Turkom ale dane tu vyrubovali zemepáni a kráľovská vrchnosť. V roku 1828 už bolo v obci 64 domov a 409 obyvateľov. Obec veľmi často postihovali prírodné katastrofy, napr. pri požiari r. 1864 zhorela takmer celá dedina. Podobne tunajšie obyvateľstvo decimovali rôzne epidémie, ktoré až do zlepšenia všeobecnej hygieny neboli nijakou raritou. Preto boli roku 1885 – 1895 postavené hrádze na Dunaji, aby tento veľtok regulovali. 

Pokojný život obce narušila 1. svetová vojna 1914-1918, na bojiskách padlo i mnoho občanov z tejto obce. 

Po roku 1918 sa obec stala súčasťou Československej republiky. V roku 1929 bol v obci postavený nový rímskokatolícky kostol a v roku 1937 nová budova kultúrneho domu. 

Po Viedenskej arbitráži bola obec pričlenená k Maďarsku. Až v roku 1945 sovietske vojská oslobodili obce, ktorá sa opäť stala súčasťou Československa. 

V roku 1948 bolo meno obce zmenené na dnešný názov Kalinkovo, ktorý nesie dodnes.

Kultúrne pamiatky 

Románsky tehlový kostol 

Tento rímskokatolícky kostol, postavený z pálených tehál približne v rokoch 1250- 1260, bol najvýznamnejšou pamiatkou obce. Stál na okraji dediny, iba niekoľko desiatok metrov západne od súčasného kostola. Podľa záznamov Šamorínskej fary išlo o samostatnú faru, hoci v listine fár Bratislavskej arcidiecézy z roku 1390 fara zaznačená nie je. Presné historické údaje o stavbe kostola v Kalinkove nexistujú, zachovala sa z neho len fotografia z roku 1931. Kostolík bol pôvodne postavený v gotickom štýle. Bola to jednoloďová stavba s polygonálnym uzáverom presbytéria a predstavanou vežou. Charakteristické boli úzke štrbinové okná lode a presbytéria, na veži boli románske okná zaklenuté na stĺpik. Výrazný bol ústupkovitý vstupný portál na južnej strane lode zakončený trojuholníkovým tympanónom a na bokoch predĺženým ostením. Pozornosť vzbudzoval obraz maľovaný na drevo olejovými farbami, ktorý bol na bočnom oltári a znázorňoval momenty zo života Jána Krstiteľa. 

V 16. storočí bola k severnej stene presbytéria pristavaná sakristia. Interiér kostola bol pre nevyhnutné úpravy úplne prestavaný. Z pôvodnej výzdoby sa zachovali iba jednotlivé zvyšky okolo otvoru železnou mrežou uzavretej niky (pastofórium). Na predošlej veži sa zachovalo gotické dvojité združené okno v pôvodnom stave, kým okná kostola boli v neskoršej dobe zväčšené a upravené polkruhovým zakončením. V roku 1864 bol kostolík zrejme značne poškodený požiarom, neskôr bola pôvodná strecha kostolnej veže vymenená za plechový ihlan, pričom boli odstránené pôvodné románske postranné vežičky. 

Románsky portál bol zamurovaný, pred vchod vo veži bola pristavaná nová predsieň a schodisko na chór a vežu. Prestavba výrazne narušila pôvodný stredoveký ráz kostolíka. 

Po rokoch začal kostol chátrať a na začiatku 20. storočia bolo rozhodnuté postaviť v strede obce nový kostol, po ktorého dostavbe a vysvätení sa starý románsky kostolík už nepoužíval. Opustená budova bola v roku 1936 zbúraná. V 50. rokoch minulého storočia bol stavebný materiál z kostolíka použitý na spevnenie dunajskej hrádze. Posledné zvyšky stavby boli navyše v polovici 60. rokov minulého storočia zasypané novou dunajskou hrádzou. 

Kalinkovo prijalo v roku 1998 ponuku Pamiatkového ústavu na odkrytie základov tohto starovekého kostolíka, avšak projekt sa nerealizoval. Tento románsky kostolík bol svojou architektúrou podobný kostolu v susednej obci Hamuliakovo, ktorý sa zachoval dodnes. 

Kostol sv. Františka Serafínskeho 

Tento rímskokatolícky kostol je postavený v strede obce, podľa návrhu staviteľa Elefántyho, v historizujúcom slohu s použitím neorománskych prvkov tak, aby sa v hrubých črtách podobal na starý románsky tehlový kostolík, ktorý stál v tom čase v obci a v roku 1936 bol zbúraný. Kostol bol postavený zo zbierok veriacich, milodarov inštitúcií a dobrovoľnej bezplatnej práce miestnych obyvateľov v rokoch 1927-1929. Dokončený a slávnostne vysvätený bol v roku 1930. Ide o kostol tvorený jednoloďovým priestorom s polkruhovým uzáverom presbytéria. 

K boku lode je pristavená štíhla veža, zakončená ihlancovou strechou. Vo veži sú dva bronzové zvony. Oba boli odliate firmou Richard Herold v Chomutove v r.1930. Prvý dali zhotoviť a kostolu darovali Ladislav, Peter, Jozef a Alexander Nagyovci a je zasvätený Otcovi Nebeskému. Na zvone je reliéf Krista. Druhý zvon dal zhotoviť Rímskokatolícky junácky spolok zo Semetu (Kalinkova) a je zasvätený Blahoslavenej Panne Márii. 

Hlavný oltár pochádza z čias stavby kostola a sú na ňom sochy sv. Františka Serafínskeho, sv. Floriána, sv. Vendelína a po bokoch má dve plastiky cherubínov. 

Kazateľnica pochádza z toho istého obdobia, no zachoval sa z nej iba parapet s reliéfom modliaceho sa Krista z r.1979. V kostole sú sochy sv. Terézie, Najsvätejšieho Božského Srdca Ježišovho, sv. Alojza a Máriinho Nepoškvrneného Srdca. Obrazy zastavení krížovej cesty sú dielom maliara Jozefa Nagya. V lodi pod chórom je malá tabuľka s nápisom: "ANNO DOMINI 1929". Organ vyrobila v r.1930 firma Schänhoffer a syn v Bratislave v neogotickom štýle. Organ sa od r.1975 nepoužíva a v súčasnosti ho nahrádzajú elektrické varhany. 

Templársky hrad 

Z niektorých písomných prameňov sa máme možnosť dozvedieť zaujímavosť. V obci kedysi stál hrad bielych mníchov templárov. Táto opevnená stavba tvorila síce nie veľkú, ale významnú hrozbu výbojníkom. Pre rôzne boje a vojny sa preto nezachoval takmer vôbec. Dnes namiesto hradu stojí súčasná budova súkromnej firmy. 

Božia muka 

sa nachádza pred domom č. 228. Bola postavená pravdepodobne v 19. storočí. Ide o štvorcovú štíhlu stavbu zakončenú murovaným trojuholníkovým štítom a kamennou sedlovou strechou zakončenou železným krížom. V hlavnom výklenku je plastika Najsvätejšej Trojice, v bočných nikách sú sochy sv.Jána Nepomuckého a sv. Jozefa. Nad hlavným výklenkom je votívna nápisová tabuľka. 

Prícestný drevený kríž 

s maľovaným plechovým korpusom. 

 

Erb Obce

Dnešný erb obce vychádza zo starých pečatí Semetu z 18. A 19.storočia a to v podstate v nezmenenej forme. V zelenom štíte nad modrou zvlnenou pätou sa vznáša kolmo postavené strieborné čerieslo, lemeš a zlatý klas. Z erbu bola odvodená obecná pečať a spolu s obecnou vlajkou boli schválené v roku 1999.