História
Územie Podhoria ležalo v tzv. konfíliu. Bolo to hraničné územie, veľmi pusté a divoké, nachádzajúce sa medzi dvoma kráľovstvami - uhorským a českým.
Bývali tam iba strážne družiny, ktoré chránili prenikanie cudzích vojsk na územie uhorského štátu. Pretože toto územie bolo veľmi rozsiahle, začali ho uhorskí panovníci parcelovať a dávať svojim verným vazalom na osídlenie a obrábanie.
Takto v roku 1206 daroval kráľ Ondrej II. svojmu vernému vazalovi grófovi Alexandrovi z rodu Hont Pázman územie Plaveckého Štvrtka i s trhovým právom a mýtom. V listine, v ktorej vyznačuje hranice tohto panstva, prvý raz sa vyskytuje i názov našej obce, ktorá sa tam uvádza ako CUHNAMEZEI...
V listine sa píše: ...pertinet usgue locum nomine CUHNAMEZEI... (siaha až k miestu nazvanému CUHNAMEZEI).
Prví osadníci boli pravdepodobne drevorubači, ktorí klčovali lesy, aby získali pôdu na obrábanie. Ďalej tu boli uhliari, čo pálili drevné uhlie. Iste sa tu usádzali i lovecké družiny, ktorých úlovky, najmä kože, na mieste vyrábali prví garbiari.
Osadníkom sa tu zrejme nevodilo zle, lebo keď uhorský kráľ sv. Ladislav vydal nariadenie, že asi 10 dedín musí postaviť vlastný kostolík, postavili ho i v Kuchyni. Bol zasvätený sv. Mikulášovi.
Nie je v našej obci už veľa obyvateľov, ktorí si spomínajú na 20. september 1944. Ten deň pamätníci opisujú ako jeden z najhorších v dejinách obce. V ten deň bolabombardovaná Kuchyňa.
Ako opisuje vtedajší kronikár obce, pán Šubert, skaza sa začala tesne pred obedom, asi 10 minút pred dvanástou hodinou, kedy boli hlásené bombardovacie lietadlá nad maďarským Györom. O niekoľko minút sa už objavili prvé skupiny lietadiel. Leteli usporiadané po 7 lietadiel. V tej chvíli sa ozvali výstrely protileteckej obrany z letiska, ktoré však boli ihneď umlčané prvou dávkou bômb.
Ako kronikár opisuje, vybuchovali tak, ako keď sa šije na šijacom stroji. Boli to malé 10 - 15 kg trieštivé bomby, ktoré mali lietadlá zavesené na vešiakoch po 4 až 6 kusoch. Po prvej vlne lietadiel prišli ďalšie, to už bol v prachu a dyme celý dolný koniec obce. Posledné vlny lietadiel pravdepodobne pre hustý dym a prach už nevideli cieľ, tak odleteli a dielo skazy tak bolo dokončené.
Keď ľudia povychádzali z úkrytov, zbadali, že dolný koniec bol v dyme a plameni. Stále sa ešte ozývali výbuchy časovaných bômb. Zo skladiska benzínu a munície na letisku vždy vyšľahol mohutný stĺp dymu a plameňa. Ľudia bezhlavo behali. Tu išla zakrvavená žena, tam viezli ranenú, inde ležal mŕtvy aj s kravami. Hasiči utekajú k ohňu a veliteľ CO zariaďuje záchranné práce. Na obecnom úrade bola provizórne zriadená ošetrovňa a lekárka, ktorá náhodou bola v obci a prežila nálet, poskytovala prvú pomoc ťažko raneným, ktorých bolo 16. Medzitým priviezli 4 mŕtvych. Ťažko ranených odviezli vojenskými autami do nemocnice v Bratislave a v Skalici. Dvaja zranení zomreli počas prevozu do nemocnice. Spoločný pohreb obetí sa konal o 2 dni.
Nálet neprežili 47r. Ján Rechtorovič, 78r. Štefan Vanek, 71r. Štefan Bakaráč, 47r. Tomáš Langer, 56r. Eva Sláviková, 80r. Ján Chamraz. Zranení boli väčšinou starší ľudia, ktorí práve pracovali na poli, lebo sa práve zberali zemiaky, a to tí, čo nestačili utiecť, alebo sa nemali kam skryť.
Po pochovaní obetí a vykonaní najpotrebnejších záchranných prác sa začalo s odstraňovaním ešte nevybuchnutých bômb, ktorých bolo po dedine veľa. Ležali na chodníku, na ceste, tam trčali z povaly domu, popadané boli v humnách. Veľké množstvo bômb bolo na poli.
Vojaci - odborníci ich zneškodňovali asi po 30 až 40 kusoch. Podľa odhadu odborníkov na obec bolo zhodených asi 16 tisíc kusov bômb. Na tú hrôzu, škody na majetku neboli až také veľké. Bolo zabitých 7 kusov dobytka, niekde hydina, ošípané.
Škody na letisku neboli oznámené. Bol zničený veľký hangár a niekoľko lietadiel. Ľudia sa pomaly spamätávali a s obavami čakali, čo prinesie partizánske povstanie na strednom Slovensku. V tom čase sa z obce celkom vytratili židia, nikto nevedel kam. Ale o tom snáď inokedy.
Najstaršie osídlenie Podhoria - Siahajú naše koreňe až do praveku?
Obec Kuchyňa je jednou z najstarších obcí Záhoria. Územie Malých Karpát bolo obývané už od praveku. Rozsiahle lesy a vodné toky poskytovali dostatok potravy a vody. Les poskytoval v čase núdze tiež ochranu pred nepriateľom, ale i stavebný materiál na prvé ľudské príbytky.
Vieme, že malokarpatské jaskyne pritúlili prvých obyvateľov nášho kraja už pred tisícmi rokov. Svedčia o tom bohaté nálezy pravekých nástrojov v jaskyni "Dzeravá skala" v Plaveckom Podhradí. Táto lokalita ako sídlo pravekých ľudí bola známa ešte za Uhorska. Bohužiaľ sa stala objektom "vykopávok" rôznych amatérov a zberateľov. Systematicky bola preskúmaná až v minulých desaťročiach a nálezy potvrdili existenciu človeka už v staršej dobe kamennej.
V jaskyni sa okrem nástrojov našli aj ohniská a kosti zvierat, na ktorých si naši predkovia pochutnávali a ktoré v tej dobe u nás žili.
Najviac nás zaujíma obrovský jaskynný medveď, ktorého kosti sa našli v jaskyni ležiacej oproti nej, ktorá im slúžila ako smetisko.
Pred niekoľkými rokmi sa robili systematické vykopávky na vrchu Pohanská pri Plaveckom Podhradí, kde bolo objavené veľké keltské opidum (chránené mesto), obohnané rozsiahlymi valmi.
Našlo sa tam množstvo hmotných nálezov z doby keltského a po ňom i laténskeho (spracovanie železa) osídlenia. V chotári obce sa našli i dve keltské mince Biateky.
Spáleniská opevnení - drevených palisád i domov svedčia, že mesto podľahlo útoku nejakých nájazdníkov. Možno to bolo práve vtedy, keď Pohanskú opustili bojovníci, ktorí išli lúpežiť niekde inde. Rozsiahle vykopávky potvrdili i nejakú veľmi starú kresťanskú stavbu. Po týchto národoch prišli Rimania, po ktorých tu nachádzame po poliach roztratené mince a v Rohožníku nám zanechali aj zvyšky strážnej veže, z ktorej je dnes uprostred obce pekná vežička. Napokon sa tu usadili slovanské kmene. O tom svedčia mnohé slovanské názvy potokov, parciel , ale i sám názov Kuchyňa, ktorý je čisto slovanský.
Takto sa tu premlelo mnoho národov, až napokon tu ostala osada, o ktorej máme najstaršiu zmienku už z roku 1206.
Je to postava sv. Mikuláša s biskupskou mitrou, ako drží v ruke tri bochníky chleba a v pravej ruke drží biskupskú palicu.
