Obec Láb
sa rozprestiera na juhu strednej oblasti Záhorskej nížiny v doline Močiarky osem kilometrov južne od Malaciek.
Historické pamiatky
Kostol –Dnešný kostol –zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Vysvätený boldruhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou,najstaršou a najkrajšou dominantou obce.
Kaplnka sv. Vendelína –patróna stád bolapostavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie.
Socha sv. Jána Nepomuckého –stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení,ale na soche je dátum 30.augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho.
socha sv. Floriána –stojí v strede dediny a pochádza z toho istého obdobia ako socha sv. Jána Nepomuckého.
Pamätná tabula Ignáca Juračku –nájznámejšieho lábskeho farára sa nachádza na budove fary oproti kostolu. V Lábe pôsobil od r. 1849 do r. 1899 kde ako farár a dekan zomrel. Je pochovaný na miestnom cintoríne vedľa hrobu svojej matky. Občania s úctou naň spomínajú ako na veľkého slovenského “rodoľuba”,verného národovca,ktorý pre svoj národ veľa vytrpel.
Pomník Dr. Milana Rastislava Štefánika –nachádza sa v parku v strede obce,odhalený v r. 1990.
Najstaršie osídlenie Lábu spadá do mladšej doby kamennej,do neolitu. Archeologické Dom so slamenou strechou,z nepálených tehál a hlinenou podlahou v šesťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia bol ešte obývaný ich majiteľmi. V roku 1979 bol asanovaný.nálezy potvrdili,že už v 8. storočí tu bolo slovanské sídlisko a našli sa aj pozostatky sídliska a pohrebiska z obdobia Veľkomoravskej ríše.
Osada pod názvom LOYP sa spomína v listine už v roku 1206. Vydal ju Uhorský kráľ Ondrej II.,ktorou priznal grófovi Alexandrovi z rodu Hont-Poznan za verné služby
pozemky i s trhovým miestom a z neho plynúcim ziskom. Pôvodne patrila k plaveckému panstvu,
neskôr sa stala vlastníctvom majiteľov stupavského panstva. V roku 1333 v dôsledku rodinných zvád o hranice jednotlivých panstiev Bratislavská kapitula rozdelila Štvrtocký majetok na západnú časť –obec Štvrtok a na východnú časť,v ktorej bol i kostol –obec Láb. Od tohto rozdelenia sa pravdepodobne obec Láb vyvíjala ako samostatná obec. V 16. storočí sa tu usadili rodiny chorvátskych kolonistov. Obyvatelia Lábu sa venovali poľnohospodárstvu,najmä pestovaniu zeleniny,ktorú na prelome 19. a 20. storočia predávali až vo Viedni. Typickým remeslom bolo rezbárstvo a výšivkárstvo. Lábska výšivka sa prejavila predovšetkým v bohatosti miestneho kroja,ktorý patrí medzi najkrajšie v tomto regióne. Od 19. storočia existovala v obci tehelňa a píla,výrobňa trsťového pletiva,boli tu rôzne obchody,nielen potravinárske,ale aj s liečivými rastlinami. Koncom 19. storočia začali odchádzať prví obyvatelia za prácou do Ameriky.
Kostol –Dnešný kostol –zasvätený Všetkým svätým bol postavený v roku 1722na mieste pôvodného kostolíka ktorý vyhorel. Vysvätený boldruhú októbrovú nedeľu v roku 1748. Prvá písomná zmienka o tomto prastarom kostolíku pochádza ešte z roku 1333. Kostol je najväčšou,najstaršou a najkrajšou dominantou obce.
Kaplnka sv. Vendelína –patróna stád bolapostavená v roku 1755 ako znak veľkej úcty k tomuto svätému. Nachádza sa na okraji obce vedľa hlavnej cesty smerom na Jakubov. Ku kaplnke sa dodnes konajú na deň sv. Vendelína procesie.
Socha sv. Jána Nepomuckého –stojí na okraji obce smerom na Zohor. Podľa ústneho podania bola postavená už v treťom roku po jeho svätorečení,ale na soche je dátum 30.augusta 1732 a erb zemepána Pálfiho.