Prvá zmienka o obci Lozorno pochádza z prvej polovice 15. storočia, konkrétne z roku 1438, kde figuruje pod názvom Ezelarn ako urbár hradného panstva Stupava. Názov Ezelarn vznikol odvodením z nemeckého slova Esel, čo v slovenčine znamená somár. Tieto ťažné zvieratá používali na prepravu tovarov na obchodnej ceste z českého kráľovstva do Uhorska a práve v našej obci bola postavená stanica na výmenu oslích záprahov. Z názvu Ezelarn bol postupne odvodený názov Lozorno.

V tomto období patrilo Lozorno medzi stredne veľké obce, kde časť obyvateľov pochádzala z Chorvátska. Z väčšej časti sa obyvateľstvo venovalo poľnohospodárstvu, pestovaniu viniča, zväčša na pozemkoch patriacich zemepánovi, ktorému boli odvádzané náležité dane a desiatky.

Dôležitým míľnikom v dejinách obce bolo odčlenenie od farnosti Zohor. V roku 1629 bol v Lozorne postavený kostol, zasvätený svätej Kataríne a následne i kaplnka svätého Vendelína. Samostatná farnosť vznikla až v roku 1729, teda až o sto rokov neskôr.

V 18. storočí zažívala obec nevídaný rozmach. Mala okolo 2000 obyvateľov, vlastnú faru, školu a k dispozícii tri mlyny. Neskôr, v roku 1850 sa stalo Lozorno samostatnou obcou s vlastným obecným notárom. Postupne sa vymanila spod správy zemepána a urbárska pôda bola rozdelená medzi obyvateľstvo. Lozorno sa tak stalo jednou z najväčších obcí Záhoria s vlastnými zdrojmi obživy a všetkými potrebnými remeslami.

Napriek nepriaznivým vplyvom prvej a druhej svetovej vojny sa v prvej polovici dvadsiateho storočia Lozorno neprestalo rozvíjať. Počet obyvateľov sa síce udržival v rozmedzí 1500 až 2000 obyvateľov, ale pribudla železničná stanica, parná píla a viacero väčších firiem. Fungovala aj žandárska stanica, ktorá spravovala aj obce Jablonové a Pernek. Už pred prvou svetovou vojnou pôsobil v Lozorne dobrovoľný požiarny zbor, ktorý mal vlastnú zbrojnicu. Nezaostávalo ani školstvo, bola otvorená nová obecná škola, ktorá nahradila nevyhovujúcu budovu cirkevnej školy. Po ukončení obecnej ľudovej školy mohli žiaci pokračovať na meštianskej škole, ktorá vznikla v budove kaštieľa, ktorú odkúpila od predchádzajúceho majiteľa obec. Najvýznamnejšou udalosťou v obci bola jej elektrifikácia a inštalácia verejného osvetlenia v období Slovenského štátu.

V povojnovom období rozvoj obce pokračoval. Najmä vďaka vlastnému úsiliu Lozorňanov. Rekonštruovali sa cesty, dobudoval sa areál Telovýchovnej jednoty, vznikli nové úradné priestory Miestneho národného výboru. Na podnet TJ sa začalo s výstavbou kultúrneho domu, ktorý mal slúžiť aj na športové účely. Zároveň bola vybudavaná aj nová požiarna zbrojnica a zdravotné stredisko s lekárňou a zubnou ambulanciou. Najväčšou investíciou obce v týchto rokoch bola výstavba základnej školy, ktorá mala nahradiť nevyhovujúce školské budovy. Z ďalších významnejších budov spomeňme budovu pošty, materskú školu a budovy poľnohospodárskeho družstva, dom smútku a pomník padlým sovietskym vojakom. V rokoch 1970 až 1973 bola popri obci vybudovaná diaľnica Bratislava - Malacky, čo pridalo obci na exkluzivite.Vzrastajúca životná úroveň sa prejavila aj na výstavbe nových moderných rodinných domov. K spríjemneniu života v obci prispel i novovzniknutý oddychový areál na Košariskách a na Kamennom mlyne. Rozvoju poľnohospodárstva pomohlo aj prehradenie Suchého potoka na troch miestach, kde vznikli vodné nádrže.