Ľubovniansky hrad (v minulosti známy aj pod názvami: castrum Liblou, castrum de Lyblio alebo de Lublow, castrum Lyblyo a arx Lublow) je hrad na severe Slovenska, týčiaci sa nad mestom Stará Ľubovňa.
Charakteristika
Čiastočne zachovaný a zrekonštuovaný hrad na vápencovom kopci (548 m n. m.), nad cestou a ľavým brehom rieky Popradu, čnejúci sa nad mestom Stará Ľubovňa, dominanta Ľubovnianskej kotliny. Na sever od hradu leží Ľubovnianska vrchovina, z hradu je viditeľný Široký vrch(884,5 m n. m.), mesto Stará Ľubovňa, obec Chmeľnica ale aj Šibeničná hora, ktorá slúžila v stredoveku na výkon hrdelného práva.
Dejiny
Vznik Ľubovnianskeho hradu je kladený do druhej polovice 13. storočia, resp. na začiatok 14. storočia. Hrad vznikol ako hraničný strážny hrad, chrániaci obchodné cesty do Poľska. Podľa niektorých prameňov (Menclová, Slivka, Čaplovič, Chalupecký) ho vybudoval pravdepodobne okolo roku 1280 poľský knieža Boleslav, ktorý bol manželom Kunigundy, dcéry uhorského kráľa Belu IV. V tomto čase vznikla kruhová veža a gotický palác. Začiatkom 14. storočia hrad rozšírili o ďalší, východne situovaný palác a ďalšie budovanie hradu urýchlili štátoprávne zmeny po roku 1299ako aj vnútropolitické boje oligarchov proti centrálnej kráľovskej moci. V rokoch 1308-1312 patril hrad Omodejovcom, a od roku 1315 Drugethovcom. Podľa iných prameňov (Beňko, Fügedi, Števík) hrad vznikol na začiatku 14. storočia z iniciatívy kráľa Karola Róberta (prvá písomná zmienka je z roku 1311, keď sa spomína pod názvom „Liblou“). A podľa ďalších prameňov, dochovaných medzi ľuďmi skôr ako legenda, hrad založil šľachtic Ľubovenský, ktorému sa zápáčilo miesto, na ktorom hrad stojí. Prvými správcami boli Omodejovci, nie Matúš Čák, ako uvádza literatúra, ten bol len spojenec Omodejovcov proti panovníkovi, keď si chceli hrad privlastniť, čo sa im nepodarilo, pretože Karol Róbert v roku 1312 Omodejovcov porazil. Ďalej sa uvádza, že hrad sa stal roku 1323 majetkom Drugethovcov. Určenie vzniku hradu - v závere 13. storočia, či začiatkom 14. storočia - nemá na jeho dispozičné riešenie, či stavebné postupy žiaden vplyv a tak s najväčšou pravdepodobnosťou hrad vyzeral tak ako je uvedené na kresbách J. Česlu.
V roku 1412 sa spolu s 13. spišskými mestami a panstvami Ľubovnianskeho a Podolíneckého hradu dostal do poľského zálohu. Na Ľubovnianskom hrade sídlili starostovia zálohovaných miest. V roku 1432 a 1451 ho poškodili počas husitských vojen, v roku 1553 ho takmer zničil veľký požiar. Jeho obnovu začali v roku 1555 za starostu Jána Bonera, do roku 1557 ho obohatili o renesančné prvky. Hrad nákladne renovovali a rozšírili, pričom veľkú pozornosť venovali protitureckému renesančnému pevnostnému zariadeniu. V rokoch 1591 – 1745 mala starostovstvo zálohovaných miest v dedičnej držbe poľská kniežacia rodina Lubomirski, počas vlády ktorej sa vykonali na hrade viaceré stavebné práce. Upravovali objekty na terase druhého nádvoria, na juhozápadnom nároží, opravili dovtedajšie budovy hradu a mnohé z nich ukončili dekoratívnymi atikami. V 17. storočí bol hrad rozšírený a zbarokizovaný. V roku 1647 postavili kaplnku a vybudovali tretie nádvorie. Manželka Alberta III. a starostka zálohovaných miest, Mária Jozefína, nariadila uskutočniť opravu hradu. Projekt vypracoval Francesco Placidi v polovici 18. storočia, ale nezrealizoval sa.
Pod jeho vedením prebehla v rokoch 1746 – 1760 len rekonštrukcia hradu.
V roku 1772 sa zálohované spišské mestá vrátili Uhorsku. Hrad prestal byť sídlom starostu zálohovaných miest a jeho význam upadol. Využívali ho ako kasáreň, neskôr slúžil ako skladisko a napokon ho v roku 1819 štát predal J. F. Raiszovi, ktorého rodina však hrad po 55 rokoch prepustila mestu, pre nákladnú údržbu. Ani mesto nezvládalo hrad udržiavať a preto ho v roku 1883 odpredalo. Novým majiteľom bol poľský gróf Zamoyski, ktorý nechal v roku 1930 opraviť kaplnku a obytný trakt na južnej terase. V jeho vlastníctve bol hrad do roku 1945. Krátko po tomto roku sa zrekonštruovaný objekt využíval ako škola v duchu doby. Až v roku 1971 sa začal na hrade archeologický a architektonický výskum, ktorý nakrátko ustal po roku 1989, ale v súčasnosti sa hrad znova opravuje. Najnovším prírastkom je zastrešenie hlavnej veže a jej postupná oprava.
Panstvo Ľubovnianskeho hradu
Ľubovniansky hrad bol v rokoch 1412 – 1772 v poľskom zálohu spolu so svojím panstvom a mestom Stará Ľubovňa, Panstvom Podolíneckého hradu, mestom Hniezdne a ďalšími 13 spišskými mestami. K Panstvu Ľubovnianskeho hradu patrili tieto obce: Hraničné, Chmeľnica, Jakubany, Jarabina, Kače, Kamienka, Kremná, Krendželovka, Litmanová, Medzibrodie, Mníšek nad Popradom,Nová Ľubovňa, Pilhov, Podsadok, Veľký Sulín, Závodie, ktoré boli taktiež v poľskom zálohu.
Časti hradu
[upraviť]Exteriér
Najstaršou časťou hradu je kruhová veža s mohutnými opornými piliermi a priľahlý gotický palác. Obe pôvodne opevnené stavby, stoja na najvyššom bode brala, boli ohradené obvodovým múrom a do objektu sa vstupovalo bránou v múre. O niečo mladší je palác situovaný východne. Tieto objekty vytvárajú horný hrad s nádvorím. Na budovách sa zachovali obvodové murivá do značnej výšky a na gotickom paláci zvyšky renesančnej atiky i renesančných ostení okien a rímsy. Vzhľadom na terén sú ďalšie dve nádvoria riešené terasovito. Na druhom nádvorí pristavili k bráne budovu s podbráním a obranu hradu zabezpečovala veľká delová bašta na východe a srdcový delový bastión na západe pod bránou. Neskôr tu pristavali ďalší palác k obvodovému opevneniu na východnej strane. K objektu na západnej strane pristavili barokový palác (1642) a na terase kaplnku. Posledné, tretie nádvorie, je smerované na juhovýchod pred veľkou baštou a chráni vstup do areálu s bránou z roku 1664, ktorá mala padací most. Na múroch tohto nádvoria sa čiastočne zachovala atika.
Interiér
V niektorých miestnostiach sa zachovali valené a pruské klenby, v podzemí je zachovalá mučiareň. Medzi zachované časti hradu patrí aj hradná Kaplnka.
Súčasný stav
V zachovanej časti hradu sa nachádza múzeum, súčasťou ktorého sú: historická expozícia, expozícia dobového nábytku a chladných zbraní a expozícia zoznamujúca návštevníkov so životom a rodokmeňom posledných majiteľov hradu - rodu Zamoyských. Na hrade je aj výstavna miestnosť, kde sú každoročne výstavy počas sezóny. Správcom hradu je Ľubovnianske múzeum v Starej Ľubovni.
Otváracie hodiny hradu: máj - september: 9.00 - 18.00, denne; október: 10.00 - 15.00, denne a november-apríl: 10.00 - 15.00, Ut - Ne.
V areáli hradu rastie mohutná lipa malolistá s obvodom kmeňa 450 cm, výškou 25 m a odhadovaným vekom 350-400 rokov. Okolo prístupovej cesty na hrad rastie skupina chránených stromov - Pagaštanová aleja, ktorú tvorí 23 stromov pagaštana konského s priemerným obvodom kmeňa 198 cm.
Priamo pod Ľubovnianskym hradom sa nachádza expozícia Múzea Ľudovej architektúry tejto oblasti. Skanzen je otvorený: máj - september: 9.00 - 18.00, denne a október: 10.00 - 15.00, denne. Viac info na Múzeum a hrad Ľubovňa. Od 30.07. do 30.09.2005 boli na hrade vystavené repliky poľských korunovačných klenotov, ktoré tu boli v rokoch 1655 až 1661 uschované počas švédsko-poľskej vojny (originály boli roztavené Prusmi na začiatku 19. storočia).
Okolie a prístup
ŽSR a SAD, MHD Stará Ľubovňa. Z centra mesta prístup na hrad 1/2 h. K hradu je možný prístup aj autom – z hlavnej cesty pri moste odbočiť na Zámockú uIicu na parkovsko k hradu. Z hradu je pekný výhľad na Ľubovniansku vrchovinu.
Blízke hrady: Plaveč, Podolínec, Kežmarok, Holumnica. Jarabinský prielom na sever od obce Jarabina - pekné kaňonovité údolie, vytvorené Malým Lipníkom, s kaskádami a krútňavovými hrncami, chránený prírodný výtvor - zo Starej Ľubovne 1.5 h (od Jarabiny, kam sa môžeme dostať autobusom, 1/2 h). Ďalšie značkované chodníky vedú idylickým, rázovitým krajom ľubovnianskej vrchoviny.
