Zavar

 Novogotický kostol bol postavený v roku 1907 na mieste niekdajšieho románskeho kostola. Je zasvätený Narodeniu Panny Márie s vežou a štyrmi vežičkami tvorí dominantu Zavara. Na nej sa štíti 0,90 m vysoký kríž. Spolu s ním je veža vysoká 32,40 metra. Vo veži sú umiestnené tri zvony.

     Jednoloďový chrám má vnútorný priestor i priestor pod vežou 267,75 m2. Chór s organom mal v čase výstavby veľkost 26,00 m2 a vnútorné oratórium 14,25 m2. Celková zastavaná plocha tvorí 308 m2. Vnútorná šírka chrámu je 9,00 m, dĺžka 35,00 m vrátane predsiene. Chrámová loď má svetlú výšku z vnútra 9,17 metra, pri oltári a v jeho okolí 8,42 metra. Zastavená plocha s pozemkom je veľká 407,54 m2. Strop tvoria klenuté krížovo - rebrové štukové klenby. Fasády sú členené romantický s novogotickými článkami. Za hlavným oltárom bol pôvodne neskoro romantický obraz „Kristus na Olivovej hore“ z druhej polovice 18. storočia od Jozefa Zanussiho pochádzajúceho zo Salzburgu - Rakúsko. 
     Plán kostola vyhotovil Ing. István Moller z Budapešti. Stavbyvedúcim bol Jozef Kubát - murársky majster z Trnavy. Stavba bola postavená z tehál s použitím betónu a železobetónu najmä z dôvodu jej zlacnenia, ale i z dôvodu pevnosti a ohňovzdornosti. Loď kostola mala v pláne zakreslené dvojité steny so vzduchovými medzerami. Podlaha je zhotovená z brúseného terasa. Okná boli plánované biele. Súčasné vitráže sú približne z roku 1955. 
     Obec Zavar financovala rekonštrukčné práce na elektrickej sieti, opravu okien a výmaľbu interiéru chrámu. Monumentálny figurálny obrazový cyklus Tajomstvá ruženca zrealizoval bez nároku na honorár umelec Peter Čambál žijúci v Zavare, výtvarník umeleckej spoločnosti riverstone. 
     8. decembra 2009 bola arcibiskupom Róberom Bezákom posvätená nová ambona a vynovená svätyňa.

     Kreatívny tím v ateliéri GloriaDEI spolu s viacerými špičkovými odborníkmi zhotovil bronzovú sochu sv. Barbory, ktorá bola na miestom cintoríne odhalená 31. októbra 2010. 
     Zavarčan PaedDr. Peter Čambál st. sa podujal vymodelovať zo sochárskej hliny úplne novú, originálnu autorskú sochu—plastiku sv. Barbory. Od tej pôvodnej, ktorá bola odcudzená, sa odlišuje veľkosťou — ak by sa postavila k barokovej predchodkyni bola by o rovných šesťdesiat centimetrov vyššia, vskutku mladšia — nielen dátumom vzniku sochy, ale hlavne vekom panny, ktorú predstavuje. A predovšetkým takmer živým kontaktom krásnej devy s každým, kto sa pri nej pristaví a bude prosiť nebeskú patrónku o orodovanie za duše zomierajúcich. Umelec pri tvorbe denne meditoval o jednotlivých skutočnostiach zo životopisu svätice, aby čo najvýstižnejšie vyjadril jej charakter a charizmy. Okrem telesnej krásy sa snažil zobraziť predovšetkým duchovnú krásu mladej ženy, ktorá hlbokú úctu k Najsvätejšej Trojici preukázala mučeníckou smrťou posilňovaná Najsvätejšou Eucharistiou — tým sa stala orodovníčkou za zomierajúcich — a po celý čas vytváral sochu, ktorej možno uveriť, že takúto svätú pannu a mučenicu predstavuje. 

     Z dokončeného hlineného modelu stiahol formu Mgr. art. Peter Sojka, aby ju akademický sochár Ladislav Sabo mohol odliať do bronzu. Medzitým sme s kamenárskymi majstrami Mariánom Prívozníkom a Milošom Nývltom pripravili realizáciu podstavca, ktorého formu vyrobil Ing. Ivan Bílik so svojim spolupracovníkmi vo firme TT Tvar, aby mohli majstri kamenári podstavec vyrobiť v kamenosochárstve majstra Vincenta Vadovského. Po konzultáciách s p. Ľubošom Vidličkom sme dali vyrobiť sklenú svietiacu Hostiu sklárskemu majstrovi Martinákovi. Tá je osadená v kalichu, ktorý je galvanicky pozlátený vo firme Kovex. 
     Podstavec sochy podľa jej autora, Mgr. art. Petra Čambála ml., predstavuje vanutie Ducha Svätého, a celej Najsvätejšej Trojice, duchovnú vežu, na ktorej a v ktorej sa zrodila svätosť sv. Barobory. Táto dynamická štruktúra zostavená z troch oblúkov, ktoré sa vo vrchole, na úrovni troch metrov nad zemou zjednocujú do jedného tvaru, a nekončia ohraničené možnosťami kamennej hmoty, ale pomyselne pokračujú v postave sv. Barbory, ktorá kľačiac, povyšuje k úcte Najsvätejšiu Sviatosť Oltárnu — matériu, v ktorej zostáva so svojimi vernými Spasiteľ sveta. Ježiš Kristus, Boží Syn, ktorý nám zjavil Otca a zoslal Ducha Svätého, prijíma duše, ktoré sa k nemu skrze smrť, ktorú premohol, vracajú a odovzdáva ich ospravodlivené späť Nebeskému Otcovi, Stvoriteľovi.

 ZO ŽIVOTA SV. BARBORY

     Svätá Barbora bola mladá dievčina zo vznešeného ale pohanského rodu. Narodila sa okolo roku 273 v Nikomédii v dnešnom Turecku. Pretože sa nechcela podvoliť otcovi a vydať sa, otec tyran Dioskur ju zavrel do veže, ktorú dal postaviť na tento účel. Tu v samote, začala študovať a tu aj tajne prijala krst. Počas otcovej neprítomnosti dala vybúrať do veže ešte jedno okno a tak namiesto dvoch okien boli na veži tri, čo malo pre ňu symbolizovať Najsvätejšiu Trojicu. Dioskur sa rozzúril a vydal ju civilnému tribunálu. Strašným spôsobom bola mučená a nakoniec ju vlastný otec sťal mečom. Pramene uvádzajú, že sa to stalo 4. decembra 290. Iné pramene hovoria o roku 306. Boh však veľmi rýchlo potrestal jej prenasledovateľov. Legenda hovorí, že kým anjeli niesli jej dušu do neba, blesk zasiahol Dioskura a priviedol ho pred Boží súd.