Zohor je obec na Slovensku v okrese Malacky. Obec sa nadchádza približne 30 km severozápadne od Bratislavy.
História
Chotár obce bol nepretržite osídlený už od staršej doby bronzovej, v písomnostiach sa spomína eneolit - sídlo s kanelovanou keramikou. Počas archeologických výskumov boli objavené mnohé vzácne pamiatky a dôkazy o jej osídlení ako napríklad sídlisko a hrob zo strednej doby bronzovej, pohrebisko velatickej kultúry a mladšej doby bronzovej, kostrové broby z doby rímskej a z doby sťahovania národov, slovanské sídlisko a pohrebisko z doby Veľkomoravskej ríše.
Snáď najznámejší sa Zohor stal vďaka nálezom bohatých kniežacích germánskych hrobov. Spolu so spálenými kostičkami zosnulých sa v hroboch našli vzácne bronzové a sklenené nádoby, vyrobené v antických dielňach a luxusné šperky. Zlatý, špirálovite stočený náramok, pochádzajúci z jedného z hrobov je považovaný za vôbec najdrahocennejší klenot, aký z doby rímskej zo Slovenska poznáme (uložený je na Bratislavskom hrade).
Prvá písomná zmienka o obci pochádza z roku 1314, kedy ju Karol I. Róbert daroval rytierovi de Telesprun za služby v tom čase pod názvom Sahur.
V polovici 16. storočia ju dosídlili chorvátski osadníci, v tom čase patrila pajštúnskemu panstvu.
Dnešné pomenovanie obce Zohor sa uvádza od roku 1466.
Prvá pečať obce je z roku 1827. Je na nej zobrazený sv. Juraj a nápis "Osadi Zohor" Pečať z roku 1847 má kôš so zeleninou a maďarský nápis.
V 18. storočí sa obyvatelia zaoberali pestovaním a predajom konope (Uhorsko, Morava, Rakúsko). Niektorí výrobou brezových metiel a rybolovom ako zdrojom obživy. Od 19. storočia začali pestovať zeleninu, najmä známu cibuľu (podľa nej sa Zohoranom dodnes hovorí "cibulári") a začalo sa čulé obchodovanie nielen v Bratislave, ale i vo Viedni. Pestovanie zeleniny sa v obci zachovalo dodnes.
V roku 1828 mala obec 220 domov a 1593 obyvateľov.
V roku 1831 zúrila v obci cholera. Za 6 týždňov zomrelo 232 osôb. Pochovaní boli na zvláštnom cintoríne, na ktorom v roku 1832 dala občianka Magdaléna Ščepánková vybudovať kaplnku zasvätenú sv. Rozálii, z vďačnosti za ustúpenie epidémie.
V roku 1881 zachvátil obec požiar, pri ktorom veľká časť vyhorela. Podobná udalosť sa zopakovala v roku 1882.
Podľa kanonických vizitácií bola fara založená už v roku 1397. V roku 1634 tu pôsobil ako kňaz Gašpar Jesenský - Jessenius absolvent Pázmanea, ktorý venoval pozornosť cirkevnému spevu. V roku 1848 to bol Alexander Mednyanský, neskôr známy ako veľký cestovateľ. Od roku 1849 do roku 1868 vo farnosti pôsobil Ipolyi Stummer Arnold, ktorý bol neskôr Banskobystrický a Veľkovaradínsky biskup.
Škola jestvovala už v roku 1687. Najprv vyučoval jednoduchý občan, od roku 1702 riadni učitelia. Pozoruhodné je pôsobenie významného pedagóga, neskôr riaditeľa Učiteľského ústavu v Trnave - Jozefa Zellingera, ktorý bol autorom prvého slovensko - maďarského šlabikára. Do obce ho pozval v roku 1850 farár Ipolyi Stummer Arnold.
V roku 1934 bola dobudovaná jednoposchodová budova školy, postavená z veľkej časti zo zbierok občanov. Školu vysvätil 2. 9. 1934 Andrej Hlinka. Bola to už druhá jeho návšteva obce. Prvýkrát prišiel 18. 9. 1922, aby posvätil zástavu miestnej skupine Slovenského Orla. Spolu s ním sa posviacky zúčastnil aj Ferdiš Juriga.
V roku 1927 bolo prvé premietanie kina.
Obecná knižnica bola založená v roku 1929.
27. 10. 1891 je obec začlenená do svetovej železničnej dopravy trasou západoslovenskej transverzály - Devínska Nová Ves - Zohor - Kúty - Břeclav.
25. 1. 1931 - zasvietilo v obci prvýkrát elektrické svetlo.
14. 4. 1768 - vstúpil v platnosť "Urbár" podpisom grófa Pálffyho a urbármi Zohora.
V roku 1961 mala obec 3412 obyvateľov.
V roku 1982 sa Zohor stal strediskovou obcou.
Zohorská rímsko-katolícka fara bola v Zohore založená v roku 1397.
Podľa kroniky sa obec dožadovala vyššej školy ako rímsko-katolícka ľudová. Občania dávali deti do meštianskej školy v okolí. Štát chcel vyhovieť, no obec by musela časť nákladov kryť. Pre neprezieravosť a predpojatosť malej časti tehdajšieho obecného zastupiteľstva bola stavba zrušená. Zohorania doplatili aj v neskoršom čase na toto hlasovanie tým, že v Lozorne bola zriadená obvodná meštianska škola a Zohor bol do nej pričlenený a musel platiť finančné čiastky do ich obvodu. Po vzniku Slovenského štátu ministerstvo školstva a národnej osvety povolilo k začiatku školského roku 1942/43 zriadenie meštianskej školy s podmienkou, že sa obec postará o provizórne umiestnenie a do dvoch rokov prikročí k stavbe novej budovy. Riaditeľom meštianskej školy sa v roku 1942 stal Jozef Lovasík - odborný učiteľ z Račištorfa.
V roku 1934 bola postavená nová 6-triedna moderná škola, ktorú prišiel posvätiť Andrej Hlinka, poslanec a vodca slovenskej ľudovej strany a privítal ho starosta obce, ktorým bol v tej dobe Karol Zettel.
V roku 1923 bol prvý pokus o založenie poľovníckeho združenia "Havran", ktoré založili zámožní jedinci. V roku 1946 bola znovu založená nová spoločnosť, ktorú tvorili roľníci a robotníci, ale ani tá nevydržala a v roku 1960 bola založená spoločnosť podľa nového zákona a na začiatku mala iba 5 členov a predsedom bol Ondrej Vachálek. Táto spoločnosť pracuje v Zohore dodnes.
Erb obce
Erb obce bol schválený a ustanovený v roku 1998. Tvorí ho modrý štít, na ktorom je zobrazená sv. Margita v striebornom odeve so zlatou listovou korunou na hlave. V pravej ruke drží zlatý kríž a veniec strieborných perál. V ľavej ruke má zlatú palmovú ratolesť. Na ľavej strane svätice je strieborná halúzka a stojí na zlatom drakovi. Erb je v keramickom prevedení umiestnený na budove Obecného úradu.
